Autor je prekladateľ a publicista
Európski socialisti pozastavili členstvo Smeru aj Hlasu. Zatiaľ čo Robertovi Ficovi to bolo pomerne jedno, Peter Pellegrini sa tváril, že sa úprimne čuduje a úprimne nerozumie.
Rovnako úprimne si kládol aj otázku, s čím majú tí európski socialisti problém, keď poskladal vládu s Ficom. A s Dankom. Teda s Dankom vlastne ani nie; skôr s SNS. Teda ani s SNS vlastne nie. Skôr len proste s nejakými ľuďmi.
No verabože; s čím by asi tak mohli mať problém, však? Ohromná otázka.
Vláda ešte ani nie je a Robert Fico už stihol spomenúť, uraziť alebo vyhrážať sa – čo je vlastne to isté – transrodovým ľuďom, prezidentke, odchádzajúcemu premiérovi aj novinárom. Ak sme na niekoho zabudli, tak sa ospravedlňujeme, ale veď času aj príležitostí ešte bude viac ako dosť.
O kandidátoch
O Andrejovi Dankovi sme sa dozvedeli, že nevie ani otvoriť pero, lenže o Andrejovi Dankovi sa zároveň hovorilo, že by preňho mohli vytvoriť ministerstvo športu.
Je to nesporne inšpiratívny nápad, ktorý sľubuje, že bude veľa stáť, nič zmysluplné nedosiahne, ale aspoň bude mať Danko funkciu a aj Romana Tabák niečo na práci.
O Tomášovi Tarabovi sa zas hovorilo, že by mohol byť ministrom kultúry, takže nasledovala panika. Potom síce Taraba povedal, že ministrom kultúry nebude, ale keďže sa mu už táto milá príležitosť naskytla, tak vynadal progresívnym kaviarenským umelcom, ktorým je cudzia národná a ľudová kultúra.
Presne v súlade so svojou reputáciou, ktorá pozostáva výlučne zo schopnosti hocikoho a hocijako uraziť, navyše spomenul psychiatriu. To je všetko, čo o Tomášovi Tarabovi potrebujete vedieť. Zatiaľ.
No a potom tu, samozrejme, máme ešte Rudolfa Huliaka, o ktorom ste doteraz ani nepočuli, a treba povedať, že to je skôr dobre.
Tak napríklad ekonomický plán Rudolfa Huliaka spočíva v opätovnom získaní strategických podnikov a návratu Slovenska k jeho agrárno-lesníckej podstate.
Rudolf Huliak je presvedčený, že celá klimatická kríza je nezmysel a rozdiel je len v tom, že kedysi sa merala teplota v tieni a teraz na slnku.
Rudolf Huliak, súc perspektívnym ministrom životného prostredia, označil istého ochranára za špinu, z**da a smrada a rozvíjal svoje predstavy o jeho obesení, lebo dotyčný sa previnil tým, že vypracoval štúdiu o počte medveďov.
Čo je však úplne najlepšie, Rudolf Huliak by veľmi rád hneď išiel do Moskvy a veľmi pekne by ich tam odprosil za tých bláznov, čo tento konflikt rozpútali – pričom, pozor, ktovie prečo nemyslí Rusov.
Ako alternatívny kandidát na ministra životného prostredia sa navyše spomína Filip Kuffa, no a o ňom ste už na rozdiel od Huliaka počuli. Veď práve.
Hnev a otázky
Pri pohľade na Danka, Huliaka a Tarabu sa prirodzene prebúdza chuť urážať, ale márna sláva. Je to rovnako zbytočné, ako snažiť sa uraziť skriňu alebo kruhový objazd. Niektoré veci sú jednoducho márne, lebo príjemca má inú vlnovú dĺžku.
Navyše, hnev druhej strany je presne to, čo chcú. Veď si len predstavte, ako dobre sa cítil profesionálny vyvolávač hnevu Taraba, keď zase mohol niekomu vynadať.
Hneváme sa, lebo si kladieme množstvo otázok a hľadáme na ne odpovede.
Prvá otázka: čo sa to vlastne stalo?
