Autor je manažér zahraničných vzťahov
Voľby do Národnej rady priniesli viacero zaujímavých zistení. Jedným z nich je to, že perspektíva mladej generácie Slovenska je doslova tristná.
Odliv mladých, talentovaných ľudí do cudziny predstavuje jeden zo zásadných problémov našej krajiny a má ďalekosiahle dôsledky. Zatiaľ čo na zahraničné univerzity odchádza študovať vyše 20 percent Slovákov, v ostatných štátoch Európskej únie sú to len štyri percentá, pričom väčšia časť našincov napokon vonku aj zostane.
Ó, mládež naša, tys' držiteľkou rána!
Už rozpad Česko-Slovenska sa stal akýmsi spúšťačom, ktorý spôsobil, že sa za lepšou budúcnosťou vydali mnohí Slováci na Západ. Ten „zlý“ Západ, ktorý je pripravený nás v prípade napadnutia prísť brániť a zatiaľ stále ochotne požičiava peniaze nášmu vysoko zadlženému štátu. Ten Západ, ktorého investície garantujú našu zamestnanosť a ktorého eurofondy sú jedinou reálnou cestou nášho rozvoja.
Ak sa naši bratia spoza Moravy pozrú dnes na volebné výsledky a našu pozíciu v európskych štatistikách, môžu si len gratulovať, že sa oddelili a majú od nás pokoj. Veď s výnimkou niekoľkých rokov, keď sme vstúpili do západných štruktúr, náš národ nepreukázal elementárnu schopnosť definovať model vzájomného spolužitia a rozvoja – teda kompetentne spravovať veci verejné a usporiadane i udržateľne viesť krajinu zmysluplným smerom.
Keďže nami vybraní politici v tejto úlohe zásadne a opakovane zlyhávajú, mladí ľudia sa prirodzene obzerajú po alternatívach. Majú v podstate tri možnosti – odísť, chcieť zmenu alebo dať frustrovane svoj hlas tým, čo sľubujú „urobiť poriadok“ radikálnym spôsobom. A volebné štatistiky nádherne vystihujú práve takéto delenie.
Prvým trendom je, že voliči na Slovensku prevažne nechcú patriť do vyspelého sveta, a to ani napriek tomu, že za väčšinu pokroku na našom území vďačíme Západu – Amerike za položenie základov nášho štátu a porážku komunizmu, Čechom za ubránenie južných hraníc a vybudovanie Slovenska, Bruselu zasa za hospodársko-politickú integráciu.
Hoci konkrétna predstava o kvalite života môže byť u každého z nás trochu odlišná, určite obsahuje parametre ako silná ekonomika, dostupná zdravotná starostlivosť, spoločenská solidarita, prístup ku kvalitnému vzdelaniu či ochrana základných práv a životného prostredia.
V tom všetkom má však Slovensko vďaka predchádzajúcim vládam vážny problém, a tak mladá generácia, samozrejme, žiada súčasných politikov vymeniť. Preto v jej preferenciách víťazí Progresívne Slovensko, respektíve tí radikálnejší zaradili na druhé miesto Republiku. Mladí tak volili diametrálne odlišne ako staršia generácia – chcú proste zmenu.
Táto krajina nie je pre mladých
Aj pre únik talentov sme sa zo stredoeurópskeho tigra stali zaostalou krajinou Európy a prichádzame tým ročne o asi dve percentá HDP, ktoré by dokázali vyriešiť nejeden náš ekonomický problém, napríklad s dôchodkami.
Prečo by však mladí ľudia mali na Slovensku vôbec naďalej zotrvávať? Aby splácali verejný dlh svojich rodičov vo výške 60 miliárd či zarábali na investičný štyridsaťmiliardový dlh?
