Autor je teológ a pedagóg, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
Pred synodou v Ríme, ktorá sa začala 4. októbra 2023, sa dostali na verejnosť odpovede pápeža Františka na otázky sformulované piatimi konkrétnymi kardinálmi, ktorí majú pekné spomienky sa svet včerajška. Túto záľubu v minulosti nazval František indietrizmom.
V jednej z nich pápež vysvetľuje, aký je pre pochopenie synodálnej cesty dôležitý kontext všetkého, čo sa dnes deje a čomu cirkev ako inštitúcia aj spoločenstvo veriacich čelí.
Doteraz o tom nevedeli
Pápež hovorí, že jednotlivé formulácie pravdy nemôžu byť nikdy správne pochopené, ak sú predkladané izolovane, vytrhnuté z bohatého a harmonického kontextu celého Zjavenia. „Hierarchia právd“ predpokladá aj uvedenie každej pravdy do náležitej súvislosti s centrálnymi pravdami a s učením cirkvi ako celkom. To môže nakoniec viesť k rôznym spôsobom výkladu toho istého učenia, aj keď tým, ktorí snívajú o monolitnom učení obhajovanom všetkými bez nuáns, sa to môže zdať ako nedokonalý rozptyl.
V skutočnosti však takáto rozmanitosť pomáha lepšie prejaviť a rozvinúť rôzne aspekty nevyčerpateľného bohatstva evanjelia (Evangelii gaudium, 40). Každý teologický prúd má svoje ohrozenia, ale aj svoje príležitosti.
V perspektíve protirečení kresťanského životného štýlu a cirkevných posolstiev treba v slovenskom kontexte konštatovať, že konflikt interpretácií toho, čo ešte je a čo už nie je kresťanské, sa neodohráva v racionálnej rovine. Ocitli sme sa skôr na rovine emóciami, pocitmi a stereotypmi udržiavaného etického konsenzu cirkvi prvej polovice 20. storočia.
V dnešnej situácii na Slovensku „nemôžeme“ spraviť krok dopredu nie preto, že by sa to nedalo. Isté stereotypy katolíckej interpretácie toho, čo poznáme ako „katolícku morálnu teológiu“, sú však už také zvnútornené, že „nemôžeme“ spraviť krok k novej interpretácii preto, lebo sme si to ako cirkev a spoločenstvo veriacich „zakázali“. A na tento druh zakazovania sme si už takpovediac aj zvykli.
Preto je v podstate možné hovoriť o cirkevnej kolonizácii svedomia radových veriacich. Táto teoretická ideologizácia kresťanského posolstva z neho spravila dogmatický súbor nereflektovaných postulátov. Zabúda sa pritom na konkrétnych ľudí. Úradná cirkev týmto následne triumfalisticky absolutizuje svoje klerikalizmom determinované uvažovanie a následne ho zdôvodňuje ešte aj pocitom mravnej nadradenosti.
Zo života arcibiskupa
„Epizóda“ pri voľbách prezidentky Zuzany Čaputovej je známa. Jej prípadnú voľbu arcibiskup označil za hriech. Zuzana Čaputová napriek tomu bola zvolená za prezidentku Slovenskej republiky aj hlasmi významnej časti nominálnych katolíkov, ktorí arcibiskupovo ultimátum nevzali na vedomie.
Arcibiskup Orosch sa podobne znevažujúco a nadradene vyjadril aj o obetiach teroristického útoku na Tepláreň v októbri 2022 v Bratislave, pri ktorej boli zavraždení Matúš Horváth a Juraj Vankulič len preto, lebo to boli otvorene queer ľudia.
Je rozmanitosť hriech? Neochota otvorene diskutovať na túto tému je na Slovensku starostlivo strážená. Už náznak dialógu sa vníma ako neprijateľný a otvorená polemika je kvalifikovaná ako útok na rímskokatolícku cirkev či tradičné hodnoty aj cyrilometodskú tradíciu. Takto je rozmanitosť hriechom a je zakázané o nej hovoriť, ba o nej čo i len uvažovať.
