Takmer tri roky tvorím v denníku SME podcast o spoločnosti a mentálnom zdraví. Spravila som viac ako stotridsať rozhovorov, prečítala si tisíce e-mailov a správ od vás, poslucháčok a poslucháčov, a chcem sa s vami podeliť o pár vecí, ktoré vidím vďaka podcastu – a aj vďaka vám.
Ako televízna reportérka som bola trénovaná všímať si a pomenúvať fakty, takže podcast, v ktorom často rozoberáme pocity, bol pre mňa úplne nová skúsenosť.
Do témy mentálneho zdravia som sa hlbšie ponorila vďaka rodičovstvu. Začalo sa to knihou Respektovat a být respektován, ktorú som čítala pred pár rokmi, ešte ako tehotná. Na materskú som nastúpila po rokoch v televíznom spravodajstve a touto knihou som sa chcela naladiť na novú etapu svojho života.
Čakala som, že to bude krátke a ľahké čítanie, no zostala som znepokojená.
Prvýkrát som si uvedomila, ako problematicky sa u nás správame k najmenším z nás a aké to má pre našu spoločnosť dôsledky. Že rešpekt sa očakáva od detí smerom k dospelým, no nie naopak.
Pokračovala som knihami z oblasti psychológie a psychiatrie, verejného zdravotníctva či sociálnej práce – a dnes považujem vzdelanie v oblasti ľudskej emocionality za kľúčové, ak chceme viesť zdravý, naplnený život v dobrých vzťahoch s inými.
Predstava, že sa vzdelávame v matematike, fyzike či histórii, ale svojim pocitom, potrebám a motiváciám máme rozumieť intuitívne, mi dnes pripadá čudná.
Ďalšie cenné veci som sa naučila vďaka svojim deťom. Napríklad, že keď deti prežívajú stres alebo smútok, argumenty nefungujú. Čo však funguje spoľahlivo, je emocionálne spojenie, teda to, že s nimi zostanem, že ich vnímam a že ich beriem vážne. Toto spojenie nám pomáha dostať sa do rovnováhy – a potom sa už dokážeme rozprávať aj vecne a zreflektovať si, čo kto potrebuje.
Byť vypočutý, pochopený a prijatý však nie je len potreba detí, máme ju všetci.
Keď sme v strese, klesá naša schopnosť vnímať informácie, dôverovať iným ľuďom a klesá aj naša ochota upraviť svoj názor, ak sme sa dozvedeli čosi nové.
Mentálne zdravie je vec spoločnosti
Mentálne zdravie sme u nás dlho považovali za tému jednotlivca, no pre mňa je to, vo veľkej miere, téma spoločenská. Napríklad preto, že naše prežívanie sa tvorí vo vzťahoch.
Najintenzívnejšie sa to deje v útlom detstve, ktoré si často ani nepamätáme. Ak sme sa narodili rodičom, ktorí dokázali napĺňať naše potreby, regulovať svoje vlastné emócie, riešiť stresové situácie bez manipulácie či násilia, transparentne pomenovať svoje chyby a preberať za ne zodpovednosť, dostali sme do života veľkú výhodu.
Vďaka tomu v dospelosti vieme, že si zaslúžime rešpekt.
Vieme tiež, že sa nemusíme páčiť každému. Že nemusíme vyhrávať na úkor iných a že hodnotu máme aj vtedy, keď sa nám nedarí. Vieme správne identifikovať svoje pocity, potreby, súcitiť sami so sebou a popritom aj s inými.
Väčšina z nás to však mala v detstve zložitejšie a v podcaste Ľudskosť sa rozprávame o tom, ako traumatické zážitky v detstve menia naše prežívanie a náš pohľad na svet.
Odborníci a odborníčky z oblasti psychotraumatológie, napríklad psychiatrička Natália Kaščáková, psychiater Jozef Hašto či psychologička Hana Vojtová vysvetlili, ako chronický stres v detstve mení našu fyziológiu – až tak, že zmeny na našom mozgu sú neskôr viditeľné cez zobrazovacie metódy.
História takéhoto stresu zvyšuje riziko, že budeme počas života trpieť chronickými zápalovými ochoreniami, tráviacimi ťažkosťami, kardiovaskulárnymi ochoreniami, diabetom, astmou či obezitou.
Zážitky s trestaním či emocionálnym zanedbávaním znižujú našu psychickú odolnosť a kapacitu zvládať stres – a ovplyvnia aj to, ako v dospelom živote dávame a prijímame lásku.
Zlé zaobchádzanie s deťmi má teda vážne zdravotné a psychologické dôsledky.
Popritom však má aj svoj ekonomický rozmer, pretože značná časť verejných zdrojov v zdravotníctve dnes ide na liečbu problémov, ktoré sú, vo svojej podstate, problémy rodinné a sociálne.
Aké sme mali detstvo?
Všimnite si, že na otázku, aké sme mali detstvo, sme v našej kultúre zvyknutí odpovedať vtipnými alebo nostalgickými zážitkami. Ťažké veci nikto veľmi nevyťahuje a mnohí s nás si ani nepripúšťame, že nás ovplyvnili.
V podcaste Ľudskosť teda objavujeme túto tému spolu.
S hosťami a hostkami sa rozprávame, ako zvládli pocit osamelosti, beznádeje, alebo psychické ochorenie rodiča. Aké to je, zažívať chronický stres v podobe neprijatia okolím, ak sme napríklad queer, Rómka či Róm, alebo máme zdravotné znevýhodnenie.
Odborníci a odborníčky vysvetľujú, čo tieto zážitky s nami robia a čo sú vedecky overené riešenia. Ako sa v súčasnosti liečia úzkosti, depresia, vyhorenie či neschopnosť uvoľniť sa, ktorá núti mnohých z nás potlačiť nepríjemné pocity cez alkohol, sociálne siete a niekedy aj cez prehnané športové alebo pracovné nasadenie.
No a rozoberáme aj to, ako byť dosť dobrým rodičom a ako vychovávať naše deti bez toho, aby sa nás báli.
Ako vyzerá uzdravenie
Myslím si, že hlavnou prekážkou na ceste k psychoterapii dnes už nie je stigma, ale jej nízka dostupnosť. Podcast Ľudskosť tvoríme tak, aby sme pomohli tento problém aspoň trocha zmierniť.
Mnohých ľudí sa dotkol rozhovor s pani Annou, ktorá vyrástla v rodine alkoholika a neskôr začala, ako matka, sama piť. Alkoholizmus je veľmi častý následok detstva s alkoholikom, takže Anna opísala niečo, čo sa dotýka mnohých ľudí na Slovensku.
Priblížila aj svoje skúsenosti z bezplatnej skupiny Dospelých detí alkoholikov a detí z dysfunkčných rodín, ktorá jej pomohla. Sebareflexia a rozhľad, ktorý táto 74-ročná žena ukázala v podcaste, je vzácnym príkladom toho, aké to je, keď človek prijme pomoc a nájde v živote rovnováhu.
Nádejný je napríklad aj príbeh omamy Alenky Pustajovej z Čierneho Baloga, ktorá vyrástla v totálnej chudobe, medzi dospelými, ktorí nevedeli ani len čítať. V podcaste hovorí, ako dnes pomáha rómskym deťom a ich rodinám zmierniť následky generačnej chudoby v programe Cesta von.
Svoje zranenia a neistoty však majú aj ľudia, ktorí sú uspešní, známi a ktorých obdivujeme.
Herečka Kamila Magálová, hudobníčka Zuzana Smatanová, triatlonista Richard Varga, komik Fero Joke či moderátorka Paťa Jarjabková ukázali, že pochybnosti, neúspech či bolesť sú v príbehu každého človeka a že keď o nich hovoríme, pomáha nám to byť si navzájom bližší.
Rozprávanie o týchto veciach pritom nemusí byť brutálne ani žalostné, naopak. Môže to byť pútavé objavovanie, ktoré nás dvíha, osmeľuje a neraz aj rozosmeje.
Riešenia musia byť spoločenské
Myslím si, že keby sme začali vnímať dôležitosť našej emocionality a mentálneho zdravia, nastali by u nás viaceré zmeny.
Napríklad by sme videli, ako kľúčová je pre dobré fungovanie spoločnosti dôvera – v inštitúcie, ale aj v iných ľudí. Psychologické bezpečie by sa stalo témou všade, kde trávime svoj čas – od pôrodníc cez škôlky, školy, pracoviská až po sociálne siete.
Učili by sme sa, ako byť bezpečnou vzťahovou osobou pre ľudí na ktorých nám záleží a ako svojich blízkych vypočuť bez prerušovania a posudzovania.
O pocitoch sklamania, smútku či bezmocnosti by sa postupne odvážilo hovoriť viac mužov a my ženy by sme sa učili, ako sa ozvať, keď nás čosi hnevá a ako napĺňať svoje potreby bez výčitiek.
Sami na seba, ale aj na iných ľudí by sme sa začali dívať súcitnejšie, lebo by sme vedeli, ako veľmi nás ovplyvňuje naša životná skúsenosť.
Zmenili by sme aj svoj prístup k rodičom a rodičovstvu. Lebo ak sa staráme o deti, ovplyvňujeme mentálne zdravie ďalšej generácie – a na tento výkon potrebujeme mať vhodné podmienky.
Vnímali by sme, že na deti nesmie nikto z nás zostať sám, bez pomoci druhých. Že naša platená práca by nemala byť v rozpore s našou schopnosťou postarať sa o deti. A že ako rodičia potrebujeme mať možnosť poradiť sa s odborníkmi, keď nám doma niečo nejde.
Ak vieme, že vyhorenie je príznakom chronického stresu z práce, je načase rozprávať sa o fungovaní inštitúcií, ktoré určujú pracovné tempo. A keď hovoríme o psychoterapii, treba myslieť aj na to, že tí z nás, čo ju potrebujú najviac, na ňu zvyčajne nemajú peniaze.
Pridajte sa k nám
Ak podcast Ľudskosť zatiaľ nepočúvate, pozývam vás, aby ste sa k nám pridali – je dostupný bezplatne, v každej podcastovej aplikácii a aj na webe denníka SME.
Raz za dva týždne vám k nemu pošlem aj newsletter o tom, čo ma zaujalo – na jeho odber sa môžete prihlásiť tu.
