Z nedokončeného sčítania hlasov neradno robiť zásadné závery, no pohľad ponad severnú hranicu naznačuje, že voľby kľúčové pre strednú Európu sa neodohrali pred dvoma týždňami, ale práve uplynulú nedeľu.
Aj keď slovenský občan očarený záujmom ruských spravodajských služieb a západných médií môže mať pocit, že čerstvý atrament na koaličnej zmluve hýbe európskym dianím, nehýbe.
K zmene totiž dochádza v Poľsku, ktoré na európskej úrovni preberá na seba čoraz väčšiu silu a kde by sa premiérom mal stať Donald Tusk. Na hlbšie analýzy je priskoro, no skúsme v skratke: tešiť sa môžu v Bruseli, pomerov znalí zástancovia pomoci Ukrajine môžu len uznanlivo prikývnuť, lebo aj tak vedeli, že poľské voľby podporu Varšavy neovplyvnia.
Naopak, smútiť môžu v Budapešti a zahraniční prívrženci Viktora Orbána, ktorí dúfali, že liberálna demokracia bude po minulom víkende v nemilosti v troch krajinách V4 a na dokonanie diela postačí počkať dva roky do volieb v Česku.
