Hneď potom, ako Andrej Danko rozlúštil rébus plniaceho pera, začal rozprávať. Skúsenosť s najvyšším národniarom nás už naučila, že Danko tliacha somariny aj vtedy, keď sa necíti dôležitý, no keď mu natlakované ambície pískajú v ušiach, je to vždy radosť iná.
Do hľadáčiku pána predsedu sa po novom dostáva kultúra. Toto nebohé ministerstvo mu spolu so životným prostredím jeho láskaví koaliční partneri predhodili ako zvyšky od stola s predstavou, že sa na ňom z pohľadu súčasnej vlády nedá nič pokaziť. A keby sa aj pokazilo, nikoho srdce bolieť nebude.
A predstava Andreja Danka o kultúre, umení a ich fungovaní je neomylne národniarsky infantilná. Preto mu ako prvé napadlo čo? Vyčistiť SND od zahraničných umelcov, lebo svojich máme dosť!
Bola by asi škoda vzduchu pýtať sa Danka, či mu prekážajú Kórejci v automobilkách alebo sa jeho nacionalizmus hodný 19. storočia vzťahuje len na našu prvú scénu. Mimochodom, nezaložili ju Slováci.
