S ministerskými nomináciami to nie je celkom tak, ako naznačuje prokoaličná expertíza. Teda, že po zmene z „vymenúva a odvoláva“ na „vymenuje a odvolá“, ktorá sa prihodila kedysi v Košiciach, prezidentka má povinnosť splniť každé personálne želanie premiéra.
Totiž ústava nehovorí o návrhu „premiéra čakateľa“, čo je aktuálne skupenstvo predsedu Fica, ale o návrhu premiéra, ktorým – vo všetkej úcte – predseda Fico nie je.
A nemusí byť až dovtedy, kým sa palácu nebudú pozdávať rôzni Huliaci, Šimkovičové a podobne.

Isteže, toto je právne puritánske a politicky pofidérne uvažovanie. Napriek tomu zdanie, že manévrovací priestor prezidentky je výrazne širší, než sme si mysleli, zrejme neklame.
Vyzerá takto celkom možne, že čakateľ s prezidentkou práve vedie akési dohadovacie konanie, na ktorom by sa prezidentka vzhľadom na všetky prežité nechutnosti a primitivizmy nemusela zúčastňovať a namiesto seba poslať za Ficom subalternú figúru, aby ho urazila podobne, ako on uráža ju.
No nepriame svedectvo, že sa také čosi deje, dáva výrok predsedu SNS o „prvom kole“. Uvidíme.