V RTVS sme s kolegami zažili predstavy Roberta Fica a Andreja Danka o médiách a RTVS. Verte mi, nebolo to nič, čo by sa zlučovalo so slobodu slova, ktorou sa väčšina klubu SNS oháňa. Ich predstava o slobode slova spočíva totiž v tom, že si budú môcť beztrestne hovoriť klamstvá a bludy, a že médiá to majú nekriticky verklikovať. Švédske stoly, volalo to vedenie, ktoré tam nainštaloval Andrej Danko. Povieš čokoľvek, aj dezinformácie a občan si vyberie.
Objavujú sa úvahy novej črtajúcej sa vlády, že by opäť rozdelila RTVS - na rozhlas a televíziu. Inak, človeku to príde ako symptóm Slovenskej republiky. Proti spojeniu totiž protestovali všetci vo verejnoprávnom rozhlase a televízii - aj preto, aby neboli ľahko ovládnuteľné naraz. Rozhlas totiž nikdy nepodliehal až takým tlakom ako televízia. Je to jednoducho nejaký zvláštny fetiš politikov, ktorí sa radi vidia.
Keď sa v roku 2010 spájala RTVS na návrh vtedy ministra kultúry Daniela Krajcera, bol to chaos. Pamätám si, že dve etablované značky Slovenský rozhlas a Slovenská televízia zo dňa na deň prestali existovať. Symptómom chaotickej zmeny už bolo len to, že aj roky po spojení oboch inštitúcií sme na prenosovom voze mali tri rôzne logá jednej a tej istej telky.
Ale akosi sme si zvykli, a nakoniec spolupracovali. Dokonca sme našli spôsoby ako spojenie rozhlasu a televízie využiť v náš prospech. Fungovalo to lepšie, než sme si mysleli. A vznikali aj veľmi pekné spolupráce - napríklad keď orchester Slovenského rozhlasu nahrával zvučky k prezidentským voľbám, a mnohé ďalšie.
Už v tom čase, keď ešte RTVS mala financie z koncesií, boli napäté časy. Do televízie volávali cholerickí ministri, ktorých často nahnevali len otázky, ktoré sme posielali. Ochrannú ruku nad nami v tom čase držal riaditeľ Mika, a minister kultúry Maďarič. Bez týchto dvoch by žiadna RTVS na úrovni nikdy nebola. A potom prišiel Andrej Danko a s ním úplne nový level politických predstáv o spravodajstve.
Možno si pamätáte na rok 2019, keď vtedy prezident Andrej Kiska vyhlásil, že Slovensko je mafiánsky štát. Pobúrilo to vtedy politikov, aj mnohých komentátorov, pretože sme ešte nevedeli alebo nechceli vedieť, že je to dosť presný opis spôsobov, ktorými mnohé zložky štátu naozaj fungovali. RTVS v tom týždni na jednotke vysielala film Krstný otec. Predseda SNS a predseda parlamentu Andrej Danko bol vtedy presvedčený, že to televízia urobila naschvál. Nepochopil ani tak základnú vec, že filmy sa do televízií nakupujú s ročným predstihom. V jeho mentálnom svete sa všetko robí napriek, naschvál a nič nie je náhoda.
Už som to raz písala aj v tomto newsletteri - prišli jeho predstavy, aby bol každý minister SNS v reportážach - športových, spravodajských. Aby RTVS vysielala každý jeho prejav, každú jeho cestu. A šíril aj hoax o tom, že niektorí redaktori zarábajú tisíce eur. Myslel si to zrejme aj o mne. Nové vedenie nominované SNS, ktoré vtedy nastúpilo do RTVS, mi komunikovalo, že jedna z prvých vecí, ktoré urobili bolo, že si pozreli moju výplatnú pásku. Boli presvedčení, že tam nájdu horibilnú sumu. Zostalo vtedy len trápno a žiadna senzácia sa nekonala. Na platy v našej branží som totiž zarábala peňazí dosť málo. Toto bol ich mentálny svet. Peniaze, vplyv a propaganda.
Toto všetko píšem preto, že vláda ešte nevznikla a už sa objavujú informácie, že by chceli rozhlas a televíziu opäť rozdeliť. Zastavme sa najprv pri tomto bode. Ak sa už pred 13. rokmi parlament bez diskusie, nepremyslene a narýchlo rozhodol spojiť tieto inštitúcie, je absurdné, že o niekoľko rokov neskôr diskutujeme zasa o kroku späť. Takto sa jednoducho nedá budovať nič. Základom politickej práce musí byť aj stabilita - zákonov, inštitúcií, daňového aj dôchodkového systému, podnikateľského prostredia. Nedá sa každé dva tri roky otočiť loď úplne iným smerom.
Rozdeliť televíziu a rozhlas chcú vraj preto, že si rovno rozdelia vplyv pod ktorý bude patriť. Televízia má vraj "patriť" Smeru, rozhlas SNS. Samo o sebe je to tak škandalózne, že v krajinách, kde by verejnoprávna televízia a rozhlas mali lepšie postavenie, by sa ľudia chystali do ulíc. Predstavu črtajúcej sa vlády o tom ako majú vyzerať rozhovory a spravodajstvo si môžete pozrieť na dezinfoweboch. Erika Vincoureková, ktorá s absolútnym obdivom prikyvuje každému respondentovi, Mimi Šrámová, ktorá denne zaplavuje svoje siete fandeniu strane Smer, ich nekritické otázky a 20 ročný zmätený redaktor Flašíkovho E-reportu, ktorý chodí po koncertoch s Jadrankou a má právo prvej otázky na tlačovkách Smeru. Vrchol už je len to, že novej koalícii netlieskali len novozvolení poslanci, ale aj celé toto pseudonovinárske panoptikum. Vytlieskavanie, presne tak si predstavujú, že bude vyzerať novinárska práca.
Myslel si to inak aj Igor Matovič. V absolútnom nepochopení našej práce nastúpil do funkcie premiéra a očakával, že mu všetci budeme robiť fanúšikov. Keď prišla kritika, nezvládol ju. Dodnes na nás prská, a svoje vlastné neúspechy hádže na kritické médiá. Ani jemu sme netlieskali a nebudeme ani nikomu inému.
V časoch, keď hrozí RTVS mečiarovská politizácia, keď Nový čas kupuje Penta, Pluska a Plus 7 dní už dlho otvorene píšu pre svojich majiteľov na objednávku, a na internete zúria dezifnormátori, pamätajte si pre vlastné dobro, ktorým médiám vlastne odpovedať politici nechcú. Markíza, Aktuality, Nko, SME, čo chvíľa sa podľa mňa pridá aj JOJ, možno dokonca aj Postoj. Možno aj podľa toho budete presne vedieť aké spravodajstvo vlastne čítať a pozerať.
RTVS držím palce. Hoci tam sú mnohí ľudia, s ktorými profesne nemôžem súhlasiť ani oceňovať ich prácu, ide o inštitúciu. Ide o televíziu a rozhlas, ktorá má slúžiť občanom, nie politikom. Bude dôležité sledovať čo sa najbližšie týždne bude diať. Pretože platí pravidlo, že najnepopulárnejšie nedemokratické kroky sa dejú bleskovo, rýchlo, hneď po voľbách. Buďte v strehu, bude to treba.
Podcast týždňa: O getách a chudobe
Lenka Kabrhelová sa tento týždeň pozrela na mimoriadne zaujímavú tému. Na sídlisku Mojžíř v Ústí už nechodí trolejbus. Český Seznam zistil, že pre pár epizód so skupinou detí, ktorá v trolejbuse robí výtržníctvo. Dalo by sa to vyriešiť pomerne ľahko, no mesto sa rozhodlo, že na sídlisko trolejbusy jazdiť nebudú.
Vytrestali teda úplne všetkých. Deje sa to často aj u nás - ak žijete v bytovke, kde niekto neplatí, a máte tú smolu, že ste Róm, odpoja vás všetkých. Aj vás, čo ste platili. 5:59 sa podrobne venuje tomu ako sa prehlbuje chudoba v niektorých vylúčených komunitách aj zlými rozhodnutiami samospráv. Vypočujte si prípad sídliska Mojžíř. Dá sa to aplikovať na veľa prípadov aj na Slovensku.
Video týždňa: Advokát Kubina
Tento týždeň prišiel do nášho štúdia advokát Peter Kubina. Okrem toho, že zastupuje prezidenta Kisku, je aj obhajcom vyšetrovateľov NAKA, hovorovo Čurillovcov. Rozprávali sme sa spolu o tom kto ich vlastne odpočúval v kanceláriách a ako je možné, že Smer už má dlhé mesiace k dispozícii práve tieto nahrávky, ktoré zostrihané púsťajú na tlačovkách. A hovorili sme aj o tom, či bude jednoduché ovládnuť políciu, prokuratúru a súdy.
Hudobná bodka: Katarzia a jej hnev
Okrem Petra Kubinu tento týždeň bola v štúdiu aj Katarzia. Má nový album Šťastné dieťa a je na ňom už aj staršia pieseň Hnev, ktorá mi aj dnes hovorí z duše. Katka ju hrala už počas korony na festivale Doma Dobre pre nocľaháreň Depaul zo svojej postele.
Hnev hovorí aj o tom, že sa nemáme nechať premôcť hnevom. Že nás to nemôže zomlieť. Nepatrí mi tento hnev, spieva Katarzia. A ja s ňou do bodky súhasím. Pridajte sa k našej nehnevajúcej sa aliancii aj vy.
Toto bolo sedemdesiate šieste vydanie newslettra ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate.
