Autor je profesor a bývalý dekan na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni, pôsobí na inštitúte CELSI, Ekonomickej univerzite v Bratislave a ako predseda sekcie Academia Europaea
Rozmohol sa v našej krajine taký nešvár. Po voľbách sa balia kufre, lámu sa palice: vraj horšie ešte nebolo v tejto čiernej diere. „Hor sa na susedov zelenší trávnik!“ kričia aj tí, ktorí sa vidia ako predvoj spoločnosti. Lenže čože je to za predvoj, ktorý takto rezignuje na svoju kľúčovú rolu: viesť spoločnosť?
Synovia a dcéry postsedliakov (ku ktorým sa autor s láskou hlási) vychodili školy, postavili si domy, kúpili si knihy a chodia do divadla. Ovoňali privilégiá elity. Stále však žijú v strachu, že ich od lopaty a slamy delí len jedno zaváhanie alebo neúspech.
Každú bitku a každú prehru berú ako existenčnú otázku. Plagáty v uliciach hlásia: Ak neprídeš voliť, nevyjde slnko!
Nebojme sa a hľadajme správnu mierku
Paralyzuje ich strach a vychýlená mierka. S dobrými správami sa hrajú na skrývačku. V nevídanej miere dostali do parlamentu svoju skonsolidovanú reprezentáciu. Dostal sa tam aj rekordný počet žien a Rómov. Pred bránami zostali Republika, Aliancia aj Sme rodina – výťahy pre obdivovateľov Tisa, Orbána a dona Corleoneho. Niežeby sa im podobných do parlamentu nedostalo priveľa. Nerozlišovanie odtieňov sivej však púšťa špirálu zúfalstva a zmaru dole kopcom na voľnobeh.
Áno, po rokoch rozhadzovania nás čaká uťahovanie opaskov. Boríme sa v pasci stredného príjmu. Milión vecí v ekonomike a pri spravovaní spoločnosti musíme robiť lepšie.
Všimli sme si však aj to, že podľa Eurostatu má Slovensko najnižšiu príjmovú nerovnosť v Európskej únii? Že nezamestnanosť je blízko historických miním? Že podľa Transparency International miera korupcie na Slovensku ešte nikdy nebola nižšia ako teraz: 53 bodov zo sto – tesne za Poľskom, Slovinskom a Talianskom, ale pred Gréckom a Rumunskom a ďaleko pred Maďarskom? Že sme na rozdiel od napríklad Maďarska, Poľska alebo Rumunska nestratili milióny občanov, respektíve od 15 až do 30 percent svojich obyvateľov ako baltské krajiny za posledných pár desaťročí?