Nechce sa to zakríknuť, ale malý úsmev z tvárí by mohla vylúdiť prezidentka, ktorá – zatiaľ – vyhráva vo vojne o Huliaka. Robertovi Ficovi zrejme docvaklo, že kým nebude regulárne vysvätený za premiéra, náleží mu iba status čakateľa. Ktorý, ak ním chce prestať byť, musí navrhnúť iného šoumena či šoumenku.
Robert Fico by vlastne mohol byť rád, že uprostred mimoriadne bohatého výberu, ktorý nápadne pripomína švédsky stôl, sa prezidentka obmedzila iba na jedného esenesáka.

Nad myšlienkou, že dvoch-troch-štyroch by ústavne aj mohla zvládnuť (čakateľ nie je premiér), vyhráva politická neschodnosť. Nesmie sa strašiť, ale mohlo by dôjsť aj na elektoráty koalície pred palácom. Sotva môže protirečiť ten, kto ešte nebol prezident(ka).
Ale. Čo ak zároveň výhrady vo svedomí vyklopávajú, že ak nevykope veľa nominácií (dosaďte si číslo každý za seba), neučiní zadosť ústavnému článku o riadnom chode orgánov, čo je jej prezidentská povinnosť.
Len príklad, podobnosť so životom je náhodná. Ak neviete vylúčiť, že nebyť zázračného čísla 363, by ten či onen nebol kandidátom do rezortu obrany, ale do vyšetrovacej väzby, aký je správny výsledok kolízie svedomia a politiky?