Je pekné, keď majú ľudia ušľachtilé ambície. Ako trebárs Rudolf Huliak: ten zatúžil dostať sa do učebníc slovenského štátneho práva a stať sa takpovediac žijúcim pilierom slovenských ústavných tradícií. Spomínal by sa jedným dychom s takými velikánmi ako Michal Kováč, Vladimír Mečiar a Ivan Lexa.
Huliak podá v prípade nevymenovania za ministra ústavnú sťažnosť Čítajte Dobre, dobre, vieme, jeho hrozba, že ak Zuzana Čaputová zotrvá v neprajnom postoji, pošle do Košíc ústavnú sťažnosť, je vedená oveľa prízemnejšími pohnútkami. To však nič nemení na tom, že sťažnosť odmietnutého kandidáta na ministra by sa stala zdrojom ústavného poznania. Ibaže sa nestane.
Niekomu sa to bude vidieť príliš zložité, zvlášť to asi platí pre poslancov za SNS, keďže Huliakov predchodca Vincent Lukáč nevedel rozlíšiť medzi parlamentom a vládou, ale Huliaka v skutočnosti nikto nikam nenavrhol. Keby tu niekto mohol uvažovať o sťažnosti, bol by to iba ak Robert Fico.
A ten nie je mechom udretý.
