Iste, Izrael stále hovorí o „odvete silou, ktorú si ani nevedia predstaviť“, a sústreďuje pred Gazou nevídanú technickú a ľudskú silu. Čoraz menej trúfalo však znie tvrdenie, že „pozemná vojenská operácia“ (Putin odpustí túto krádež) nebude.
Ak Izrael vstúpi do Gazy, nikto, ani Netanjahu, nemôže vylúčiť otvorenie druhého frontu Hizballáhom zo severu. Izrael by vyhral aj „plnoformátovú“ vojnu, ale s násobne vyššími stratami, čo je hľadisko, ktoré stojí veľmi vysoko.
Zatiahnutie Libanonu do vojny by pritom nieslo hrozbu celoregionálnej eskalácie. A to nie je (objektívny) záujem USA ako celku a ani (subjektívny) Bidena pred voľbami.
Po druhé, rukojemníci. Prepustením dvoch Američaniek zahral Hamas silnou kartou. Signalizáciou, že vyjednávanie je možné, zvyšuje tlak na Bidena, aby sa snažil o slobodu pre ďalších civilistov s (aj) americkým domicilom. Zvlášť ak Hamas splní hrozbu (prečo nie?) a bude vraždiť rukojemníkov po jednom v priamom prenose na sociálnych sieťach – zrejme odrezaním hlavy –, bude tlak verejnosti a rodín rukojemníkov fakticky nezvládnuteľný.