Čisto špekulatívne sa oznámenie nekandidovať viac za predsedu SaS dá oceniť ako pekná sebareflexia Sulíka. Totiž dlho rozšírený názor vo verejnosti je, že SaS jej predseda viac škodí, ako pomáha.
Ktokoľvek príde, či už Cigániková, Viskupič, Gröhling, alebo kto, aj odtlačok Sulíka na identite strany je taký hlboký, že chvíľa, kým sa emancipuje od predchodcu, bude skôr dlhšia ako kratšia. Zvlášť ak je reálne, že Sulík naplní hrozbu, že sa ešte raz pozrie do europarlamentu. (Už tam bol.)
Sulík po 15 rokoch skončí ako predseda SaS. Má v strane náhradníka? Čítajte Fakt je, že už samotná zmena po 15 rokoch je pozitívom. Ak sa udeje, z vysoko premnoženej čeľade strán „jedného muža“ (ženy odpustia) SaS odíde.
Ak samo striedanie má nejaký odkaz, tak azda to, že na rozdiel od podobných kreácií na obraz zakladateľa v SaS nebola vnútorná demokracia úplné tabu. Úplné, keďže tabu pre Sulíka neboli ani autokratickejšie prejavy.
Celkom nešpekulatívny záver je, že v hierarchii pálčivosti a magnitúdy problémov Slovenska je otázka predsedu SaS asi na stoosemdesiatom mieste.
