Autor je komentátorom portálu noviny.sk
Keď sa panovník vydarí, monarchia ako zriadenie nemá konkurenciu. Kráľ, ktorého moc pochádza od boha, spravuje krajinu ako svoj majetok. Ak ho spravuje múdro, poddaní sú spokojní. Problém je, že monarcha sa omnoho častejšie nevydarí a vymeniť ho legitímnym spôsobom je takmer nemožné. V demokracii to nie je iné, len vydariť sa musí ľud. Keď sa nevydarí, výmena je absolútne nemožná.
Podstata suverénnej moci je vždy rovnaká, nezodpovedá sa nikomu. V demokracii je suverénom občan. Občan síce rozhoduje len raz za štyri roky, kolektívne, no činí tak rovnako nemenným a nespochybniteľným spôsobom ako ktorýkoľvek iný vládca. Občania Slovenskej republiky rozhodli. Hádať sa s nimi nemá zmysel, je najvyšší čas, aby realitu prijali aj tí, ktorým sa nepáči. Roma locuta, causa finita.
Volič sa rozhodol minimálne na štyri roky odovzdať správu štátu do rúk populistom a extrémistom. Budú rozkladať demokratické inštitúcie a likvidovať slobodnú občiansku spoločnosť? Bezpochyby. Budú spravovať štát nekompetentne a nezriedka aj hlúpo? Zaiste. Napáchajú škody na ekonomike, právnom štáte a spoločnosti? Nevyhnutne. Zhoršia život aj svojim vlastným voličom? Celkom určite.
No a čo? Dejiny sú plné stupídnych rozhodnutí suverénnych vládcov, ktorými zničili vlastné krajiny. Rozhodujúca volebná väčšina si takto vybrala. Bodka. Kľúčová otázka je iná. Budú škody nezvratné?
Viktoriánske Slovensko
Ani slovenský suverén sa nerozhodol fatálne hlúpo po prvý raz. Stojí za pripomenutie, že víťazmi volieb na Slovensku sa dokázali stať len traja muži – Vladimír Mečiar, Robert Fico a Igor Matovič. A práve vo voľbách 2020, keď mal ľud jedinečnú šancu vymeniť kleptokratický systém za právny štát, si v osobe „Jokera z Wishu“ radšej zvolil pomstu a deštrukciu nedorobených slovenských inštitúcií.
Možno to bolo nevedomé rozhodnutie, určite však nebolo neinformované. Očarujúca osobnosť Igora Matoviča i jeho metódy politického zápasu v bahne boli dostatočne známe. On vydláždil Robertovi Ficovi cestu k moci, o akej ako mladý komunista sníval, no po kolapse totalitného režimu k nej stratil prístup.
Že sa niekto dostal k výkonnej moci demokratickou cestou, neznamená, že bude demokratickým spôsobom vládnuť. Stačí si doštudovať kratučkú kapitolu z rozsiahlych dejín ľudstva, ktorá pojednáva o tom, ako uchopila absolútnu moc nemecká NSDAP pod vedením Adolfa Hitlera, ktorý bol priekopníkom tejto disciplíny. Kam to doviedlo Nemecko, si určite pamätáte aj bez dodatočného štúdia.
Keby vám to pripadalo ako starý a neaktuálny príbeh, prečítajte si niečo o súčasných úspechoch Vladimira Putina, Recepa Tayyipa Erdogana či Viktora Orbána. Ani Robert Fico nebude vykonávať jemu zverenú moc odlišným spôsobom a urobí všetko pre to, aby si ju udržal doživotne.
Demokraticky zvolený autokrat môže pokojne vládnuť autokraticky, obzvlášť, keď už pred voľbami dával zrozumiteľne najavo, že k ľudským právam, občianskym slobodám a demokratickým inštitúciám má vyslovene negatívny postoj a plánuje ich citeľným spôsobom obmedziť. To sa teraz nevyhnutne stane a inštitúcie polotovaru, akým je slovenská liberálna demokracia, nemajú absolútne žiadnu kapacitu, aby kládli odpor.
Štyri roky sú dostatočne dlhé obdobie, aby Robert Fico neslobodnú demokraciu viktoriánskeho Maďarska na Slovensku nielen nainštaloval, ale aj ukotvil a trvalo udržateľným spôsobom zabetónoval.
Bojte sa schopných
Hádzať sa o zem nad menami jednotlivých ministrov novej vlády je vcelku márna, a tak trochu aj slaboduchá kratochvíľa. Nech bude na jednotlivých postoch ktokoľvek, bude presadzovať identickú politiku. Keby mala hlava štátu aspoň štipku strategického politického myslenia, bola by bez váhania vymenovala aj Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Zarobila by tým Robertovi Ficovi na výživnú koaličnú krízu.
