Ako obyčajne, aj v prípade rozhodnutia Richarda Sulíka prenechať vedenie SaS niekomu inému treba skraja hľadať najmä to dobré. V tomto prípade akékoľvek priblíženie štandardnejšiemu politickému prostrediu, v ktorom je normálne, že strany menia predsedov a ešte to aj prežijú.
Má to aj tú pridanú hodnotu, že hoci Sulík sa netají favoritom, nateraz to nevyzerá na riadené odovzdanie moci s formálnymi voľbami, ale na riadnu súťaž. Iste sa môže skončiť aj jednoznačným víťazstvom, ale nezdá sa, že by to bolo výsledkom nástupníctva, ale volieb. To je pekné.
Sulík po 15 rokoch skončí ako predseda SaS. Má v strane náhradníka? Čítajte V prípade strany, ktorú Sulík do veľkej miery očividne považuje za svoj súkromný majetok, je také čosi azda až prekvapivé, takže by logicky mala zaznieť otázka, či v tom celom náhodou nie je aj nejaký háčik. Nedá sa tvrdiť, že určite existuje, ale že v zašifrovaných slovách o budúcom „čestnom predsedovi“ by sa skrývať mohol.
