Na Slovensku je toľko kuvikov, že aj keď nemajú doslova krvavé oči, nevyhnutne musí zaznieť otázka, čo vetovaním Rudolfa Huliaka vlastne prezidentka dosiahla. Lebo na prvý pohľad sa zdá, že iba všetkých nahnevala.
Niežeby na tom ktovieako záležalo, ale pre úplnosť najprv uveďme, že svojím postojom rozhnevala koaličné spektrum. Tento ťažko spochybniteľný fakt síce môže niekoho aj tešiť, ale politickým výsledkom to nazývať nebudeme.

Zaujímavejšie je, že neuspokojila ani ďalšie tábory. To platí nielen pre čeliadku z OĽaNO, ktorá si nezaslúži pozornosť, ale aj umiernené kohorty vlastných fanúšikov. Ťažko sa dalo uniknúť všetečným otázkam, o čo je od Huliaka lepší trebárs Robert Kaliňák alebo priamo Tomáš Taraba.
Tak skúsme. Je jednoducho možné, že Taraba možno nie je o nič „lepší“, môže byť aj oveľa nebezpečnejší, ale Huliak svojou neokrôchanosťou v jej očiach vytŕčal natoľko, že keď už nemá právo prihliadať na kvalitatívne kritériá, prihliadla na „estetické“ a uplatnila si politickú výhradu vo svedomí.
To by sme jej mohli uznať.