Autor je teológ a spisovateľ
Zažili sme u nás, v Častej-Papierničke, veľké slávy. Nie všetko sa zmestilo do našej kroniky a niekedy sa do nej ani nič nepísalo. Keď Vlado skákal nahý hlavičky do vírivky počas svojej oslavy alebo štátny tajomník urobil takú hostinu, že hore na Červenom Kameni nevedeli v hradných kronikách Pálffyovcov nič podobné dolistovať.
Som kronikárom už takmer pätnásť rokov, zapísal som veľkú vodu, ktorá skoro odniesla spodnú pílu, požiar na hrade, koncerty v našej krčme. Ale ešte nikdy sme nemali takých vzácnych hostí ako teraz.
Odprosenie Putina
Nový minister zahraničných vecí zorganizoval v našom účelovom zariadení mierové rozhovory o okamžitom zastavení paľby na frontovej línii. Keď sa to dozvedeli naše ukrajinské kuchárky, všetky dali výpoveď.
Juraj , lebo mi povedal, aby som mu tykal, pretože „sa budeme vídať častejšie“, ich nahradil dievčatami z hotelovej školy v Žiline. S delegáciou si prezrel priestory, nakázal, aby sa trochu vymaľovalo a do izieb objednal televízory s Netflixom.
O mesiac a pol prišla nová požiadavka, no neviem, či ju tu môžem spomenúť. Medzinárodnú mierovú konferenciu chcel Juraj rozšíriť aj o rokovanie o mieri s Hamasom. Povedal, že poľovnícka chata v areáli sa na to hodí.
„Tam vybavíš všetko,“ zdôraznil a svojmu sluhovi povedal, že to bude pre Slovensko najväčší deň, pretože u nás v Častej dohodneme rovno dva miery.
Rokovania sa začali ceremóniou s názvom Odprosenie Putina. Prišiel akýsi pán z Očovej aj s ľudovou hudbou, ozdobený čelenkou zo sysľov. Od píly, popri potoku, išli do zariadenia kolenačky, zastavili sa na rôznych miestach, kde sa modlili a prosili o odpustenie.
Putin sa u nás cítil tak dobre a bezpečne, že prišli hneď všetci traja Putinovia. V Moskve nechal iba dvoch, jedného v Kremli a druhého na nejakom podujatí Valdajského klubu, pre selfíčka pre Chmelára a Čarnogurského.
