Zlaté 90. roky, mohol by si povedať človek, ktorý strávil uplynulých dvadsať rokov vo vesmíre alebo v kóme.
Vybuchovali autá, strieľalo sa hocikde a hocikedy, náckovia otĺkali kohokoľvek, policajti nezasahovali, podniky platili výpalné. Niežeby to bolo zlaté, práveže to bol strašný hnus, ale jasné bolo jedno: kto je mafia. (Pápayovci, černákovci, sýkorky...)
A kto mafia nebol, zvyčajne ho týmto slovom nikto neoznačoval. S tým urobil rázny koniec Igor Prvý.
Nie je to celkom bez príčinnej súvislosti, prirodzene. Slovník vraví, že za slovom mafia máme hľadať tajný spolok organizujúci nelegálne obchody, respektíve skupinu osôb vo vedení dôležitých úradov štátnej správy, podnikov ap. využívajúcu svoje postavenie na vlastný prospech.
A keďže pán premiér a pán minister obrany boli obvinení, že v rámci zločineckej skupiny robili všeličo nepekné (a toto obvinenie zrušila Generálna prokuratúra tesne pred podaním obžaloby), je táto súvislosť evidentná.
Ja ich nebudem nazývať mafiou, lebo na rozdiel od Igora Prvého nepotrebujem používať politické heslá, naopak, potrebujem sa vyjadrovať presne.
Práve opačné zámery však majú tí, ktorí sú v tomto prípade protistranou. Zhrňujúco ich nazvime víťazmi posledných volieb. Zneprehľadnením situácie, zahmlením a šírením pochybností účinne dosahujú, že ľudia, ktorí sa neskúšajú denne brodiť politickým dianím, môžu uveriť, že dva krát dva je nástupište 9 a 3/4.
A teda nazvú mafiou vyšetrovateľov NAKA, ktorí im pripravili horúce chvíle.
