Minulý týždeň sa newsletter končil piesňou Katarzie Hnev. Tento týždeň sa mi práve v tomto kontexte stala bizarná príhoda. Sem-tam ma totiž sledujú aj ľudia, ktorí prepadli dezinfoscéne, no stále si držia nejaký kontakt napríklad s niekým ako ja - koho vlastne tak trocha neznášajú.
Takto mi zopár z nich pravidelne píše a treba povedať, že slušne. Tento týždeň mi už po niekoľkýkrát napísal pán Tomáš. Všimla som si, že minule ho zdieľal aj Vlado Šnídl - všimla som si to podľa jeho profilovky, ktorú si už pamätám.
Tomáš mi tentoraz napísal na fotku, kde boli aj moje kamarátky novinárky Laura a Gabika. Napísal k tomu ironicky, že celá dezinfoscéna pokope. Aj to vlastne bolo trocha vtipné, aj to však tento pán myslel naozaj celkom vážne.
A tak som mu napísala, že tomu nerozumiem. Že mu vždy slušne odpíšem a že vôbec nie je povinný ma sledovať ani mi písať. A pán Tomáš prekvapil - napísal, že ho to mrzí, že vlastne nevie, čo to doňho vošlo. Že bol vonku po drevo a nejako si asi potreboval uľaviť. A že to prebral od Dannyho Kollára, ktorý nás tak označuje, a vlastne nevie, prečo mi to napísal, a ospravedlňuje sa.
A tak som aj na tomto malom príklade premýšľala o tom obrovskom hneve, ktorý lomcuje časťou Slovenska. Hneváme sa na všetko a na všetkých. Neupokojilo sa to ani po voľbách - časť dezinfoscény práveže nabrala na sebavedomí - prezidentku volá „hentá Zuza“, nadáva každému, kto stojí v ceste ich samozvanej slobode slova, a vykrikujú nevyberanými nadávkami pokojne aj rovno pred palácom.
Vidieť to potom môžete aj na tom, že v hneve sa vlastne vypína racio. Sú na to siahodlhé štúdie: polarizácia a hnev uzatvára ľudí ešte viac do svojich presvedčení. Aj preto môžete tieto dni vidieť, že hoci médiá uverejnia nejaký problém pri rôznych nominantoch, časti ich voličov to vôbec neprekáža. Stačí, že je náš. Môže byť aj hlupák, zlodej, to je úplne jedno.
Iste, môžu za to sociálne siete, ale v prvom rade za to môžu politici. Robert Fico u prezidentky hovoril, že táto krajina nikdy nebola rozdelenejšia, a je to pravda. Ale prispel k tomu zásadnou mierou, ruka v ruke s Igorom Matovičom. Burcujú, nadávajú, oplzlo vykrikujú. Prezidentka je agentka, šľapka, henten je hajzel, tamtá krava. Nemajú mieru, nemajú chochmes. Obchodníci s hnevom.
Kým si to politici neuvedomia, kým neprestanú hazardovať s tým, že zajtra niekto zoberie spravodlivosť do vlastných rúk, nepohneme sa ďalej.
Mnohí hovoria, že nový parlament a vláda je nová príležitosť. Je. Napríklad aj na zastavenie tých kýblov zlosti a hnevu. Už nie sú v kampani. Už majú moc. Pokojne nech neznášajú novinárov, my sme zvyknutí. Len o chvíľu sa ten kolotoč zlosti nebude dať zastaviť.
A povzbudzujem k tomu aj kolegov komentátorov - neživte tie najhoršie nálady, skepsu a extrémy. Dokopy to totiž všetko tvorí atmosféru, v ktorej sa nedá normálne žiť a fungovať. Za seba hovorím, že aj hejt budem opätovať pokojnými slušnými reakciami. Niekde to totiž treba zastaviť.
Tomáša aspoň takto na diaľku pozdravujem. Oceňujem, že sa ospravedlnil. Nabudúce možno už také správy písať cudzím ľuďom nebude. Určite nad tým aspoň porozmýšľal, a keby som mu z prvej vynadala, vzájomné pochopenie by sme určite nenašli. Držím mu palce, aby menej prepadal nenávisti a viac času trávil v normálnom prostredí. Vlastne, želám to nám všetkým.
Podcast týždňa: Slopné
Miniséria Slopné má v čase, keď vychádza tento newsletter, už dva diely. Ja som zatiaľ počula len prvý. Je to krimi podcast, ktorý pátra po skutočnom vrahovi v malej obci Slopné. Neviem, ako sa to skončí, neviem, kto je skutočný vrah, ale podcast je to výborný.
Ak máte radi skutočné krimi podcasty, tento český je výborný a rovnako napínavý, ako keby ste počúvali veľké produkcie amerických médií.
Video týždňa: Peter Celec
Aby ste si trocha oddýchli od politiky, hovorila som tento týždeň aj s výnimočným slovenským vedcom Petrom Celecom. Hovorili sme o Nobelovej cene, ktorú dostali tento rok Katalin Karikó a Drew Weissmann za objavy, ktoré umožnili vývoj účinných mRNA vakcín proti covidu. Je fascinujúce a vzrušujúce, na čo všetko sa táto technológia dá použiť.
Peter Celec hovoril aj o tom, čo by sa muselo stať, aby Nobelovu cenu dostal nejaký Slovák alebo Slovenka. Prekvapivo nepovedal nič nové - priority a masívny prísun peňazí do výskumu. Verte či nie, nie sú to prejedené a prehajdákané peniaze, ale investícia do budúcnosti. Každé jedno takéto euro sa nám vráti niekoľkonásobne späť.
Hudobná bodka: Sade
V roku 2012 som bola na koncerte Sade - hneď dvakrát. Najprv v Bratislave, potom v Prahe. Jej turné Soldier of love bolo úchvatné, ako je Sade sama.
Tento týždeň je hudobná bodka jej live verzia Pearls z tohto turné. Pieseň je o ženách v krajinách tretieho sveta. O ich každodenných problémoch, dilemách. Je tam smútok, láska, zúfalstvo, nájdete tam toto všetko naraz.
Krása Sade nech vás sprevádza aj celým víkendom a budúcim týždňom. ZKH píše tu pre vás bude opäť v piatok.
Toto bolo sedemdesiate siedme vydanie newslettra ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate.
