K odbrzdenej vláde tu visel komentár už v okamihu, keď unikol neskôr v zásade potvrdený zoznam vládnych nominantov na ministerské kreslá. Po prvej dlhej vládnej noci, keď štvrtý ansámbel Roberta Fica povymieňal štátnych tajomníkov a zvolil predsedov výborov, si však táto úvaha zaslúži pokračovanie.
A ako to v pokračovaniach býva, myšlienka a pointa budú v zásade rovnaké.
Najprv vecne, o čom sa rozprávame: po vymenovaní ministrov ako Martina Šimkovičová, Tomáš Taraba a Robert Kaliňák sa Pavol Gašpar stal štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti, po jednom Kuffovi sa ušlo kultúre a životnému prostrediu a Tibor Gašpar velí brannobezpečnostnému výboru.
V tejto optike sa zväzáci ako Igor Melicher na obrane aj stratia.

Nie, zatiaľ to v ničom nepripomína skutočnú ani obraznú noc dlhých nožov, stále sa rozprávame o „normálnej“ politickej výmene kádrov, na ktoré má nová zostava plný a legitímny nárok. Kvalita (v najširšom zmysle slova) tých kádrov nás však núti uvažovať, čo to vlastne má znamenať a k čomu to povedie.