Nedá sa to presne opísať, ale aj mesiac od volieb a dva týždne po podpísaní koaličnej zmluvy vládne mimo spolku vládnych strán akýsi pocit neurčitosti. Teda, pravda, výnimkou je OĽaNO, kde panuje až okato prejavované radostné nadšenie, že môžu vykonávať, čo im vždy išlo najlepšie.
My ostatní však nevieme, čo vlastne máme čakať. Iste, v zásade nič iné, ale hľadanie konkrétností občas pôsobí ako práca povestných kremľológov. Videli sme to trebárs na snahe vyčítať parametre „skutočnej“ zahraničnej politiky Roberta Fica z jeho cesty na bruselský summit.
Erika Kaliňáka vídajú na Úrade vlády, šéfovať by mal zboru Ficových poradcov Čítajte A veru, nie je to náhoda, pretože okrem, ehm, špecifického obsadenia koalície a vlády nám prácu komplikuje jedna drobná maličkosť: my v skutočnosti vôbec netušíme, čo chcú robiť.
Jasné, zaistiť si osobné bezpečie a slobodu, robiť nám zle a rozhadzovať peniaze, ale to je predsa len trochu nekonkrétne.
