Autor je teológ
Je načase aj na Slovensku začať rozlišovať medzi vierou, presvedčením a ideologickou náboženskou demagógiou poverčivých fundamentalistov na Východe, Západe, v Ríme či na Slovensku. A podľa toho aj konať.
Ambície hľadania šťastia, naplnenia a zmysluplného prežívania sa v zlatníctve s dobre stráženou perlou nenaplnia. Hoci by to bol aj diamant. Vieru netreba strážiť, ale rozvíjať a napĺňať. V opačnom prípade môže dôjsť k frustrácii náboženstvom.
Súrodenecká cirkev
Úvaha teológa Paula Wessa vychádza z riadkov 23. kapitoly Matúšovho evanjelia, kde sa Ježiš obracia na svojich učeníkov a zástupy. Predmetom Ježišovho verejného vystúpenia je podľa Matúša spôsob vykonávania moci v súdobej židovskej náboženskej komunite.
Ježiš sa opiera o argumenty, lebo zohľadňujú známu prax dvoch určujúcich skupín dobového judaizmu – farizejov a zákonníkov. Celá kapitola má pre nich veľmi negatívne vyústenie a smeruje v 24. kapitole k vyjadreniam o páde Jeruzalema s eschatologickými a apokalyptickými dôsledkami.
Ježišova reč je vystavaná na pozorovaniach, ktoré vnímajú farizejov a zákonníkov ako autority, ktoré sa spreneverili požiadavkám Mojžišovho zákona. Nechávajú sa oslovovať slovom „Učiteľ“ a „Otec“, čo je však len sprievodným znakom ich zdeformovanej náboženskej praxe.
Náboženská prax zákonníkov ako legislatívnej skupiny a farizejov ako jej „náboženskej polície“ je orientovaná na úzkostlivé dodržiavanie predpisov a ich interpretácií v oblasti rituálnej praxe, no otázka medziľudských vzťahov a ich kultivácia v duchu sociálnej spravodlivosti, solidarity a integrity v ich náboženskej praxi ostáva na okraji.
Protikladom patriarchálnej štruktúry je podľa niektorých autorov tzv. súrodenecká cirkev. Tento výraz je založený na Ježišovom argumente Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. (Mt 23,8). Ide o interpretáciu gréckeho vyjadrenia toho, že pred Bohom sú všetci ľudia na rovnakej úrovni a základná rovnosť členov veriacej komunity by nemala byť nijako spochybňovaná a narušená.
