Autor je europoslanec za KDH a vedúci slovenskej delegácie EPP
Za necelé štyri roky máme na Slovensku už piateho premiéra, ale len ten súčasný začal úradovanie konaním proti vlastným občanom. Ešte ani nezačal poriadne vládnuť a už oslabil slovenské postavenie svojím vylúčením spoza rokovacieho stola vlastnej politickej skupiny.
Znamená to nielen prísť o vplyv v druhej najsilnejšej politickej skupine v Európe, ale aj okamžitú stratu postov a legislatívnej práce v Európskom parlamente, kde sa jeho poslanci ihneď dostali na nulovú úroveň Uhríka, Radačovského či maďarského Fideszu. O oslabenom vplyve pri rozhodovaní o európskych zdrojoch ani nehovoriac.
V posledných dňoch sme zaznamenali jeho silácke vyhlásenia o údajnom zastavení vojenskej pomoci Ukrajine. Závery summitu sú však presne opačné – nielenže zdôrazňujú „poskytovanie významnej finančnej, hospodárskej, humanitárnej, vojenskej a diplomatickej podpory Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné“, ale dokonca konštatujú „potrebu urýchlenia poskytovania vojenskej podpory Ukrajine s cieľom pomôcť uspokojiť jej naliehavé vojenské a obranné potreby vrátane riadených striel a munície“.
Ak vám nesedia premiérove vyhlásenia s tým, čo odhlasoval a zaviazal sa v Bruseli, normálny (normálna) ste vy.
