Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Hľadám súvislosť tam, kde je. Medzi vojnou, radikálnym zvýšením tolerancie najskôr voči správam o násilí, smrti a tragédiách. Vzápätí voči násiliu samotnému, a to aj v našom bližšom okolí. Vidím premenu ruskej spoločnosti, akej som nikdy nechcela byť svedkom.
Vladimir Putin prišiel do Kremľa vo chvíli, keď malo Rusko za sebou desaťročia tzv. absolútnej slobody, mnohými nazývanej chaosom. Sprevádzala ich nadvláda podsvetia nad oficiálnymi autoritami, prevaha ľudských vášní a zloby, malosti i nenásytnosti nad morálkou, rešpektom k pravidlám a empatiou k blížnym.
Koncom deväťdesiatych rokov sa ruský štát prakticky zrútil a jeho predstavitelia s ním, vrátane prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý, s chorým srdcom, odovzdal žezlo Putinovi.
Ten zasadol na trón s heslami o poriadku, tvrdej ruke, spravodlivosti, nadvláde zákona nad všetkým ostatným a bezpečných uliciach ruských miest. Mnohé nesplnil, ale niečo áno.
Pre tých, ktorí držali ústa a krok, boli lojálni, nekritizovali a neplietli sa do štátnych záležitostí, sa Rusko stalo bezpečnou krajinou s rodiacou sa strednou triedou, plnými obchodmi a podsvetím pod kontrolou najvyšších miest. Teraz však prestáva platiť aj táto nepísaná dohoda.
Afričan, čo mal rád kávu
Policajti sedia v aute a vtipkujú. „To je predsa neger.“ Druhý pritakáva: „Neger.“
Vtom sa objaví agresívny biely mladík, ktorý sa do Afričana pustí päsťami.
"Mali by sme ich rozohnať,“ povie prvý policajt. A druhý nato: „Ale vôbec nie. Veď je to jeden na jedného.“
