Autor je biochemik a spisovateľ, pôsobí v SAV
Naše tohtoročné letné putovanie po Taliansku by sa dalo nazvať Po stopách Caravaggia. Pochodil Taliansko skrz-naskrz a všade po sebe zanechal obrazy.
Caravaggiove materské mlieko bolo ešte renesančné, ale ako muž sa už opájal barokom.
Jeho rodisko, Miláno, je mesto večerí. Na tú Poslednú od da Vinciho v kostole Santa Maria delle Grazie si treba kúpiť stravný lístok aspoň pol roka dopredu. V obrazárni di Brera ju podávajú bez objednávky – od Rubensa. Na rozdiel od da Vinciho tu apoštoli sedia okolo stola z oboch strán a jediný, kto sa nepozerá na Ježiša, je Judáš. Hľadí na vás.
Ale v di Brera je ešte jedna večera, prvá po poslednej – Caravaggiova Večera v Emauzách. Je skromnejšia, krčmár s krčmárkou, Ježiš, ktorý je tam, dá sa povedať, inkognito a dvaja apoštoli v okamihu, keď sa im práve otvorili oči.
