Autor je teológ a spisovateľ
Prológ
Pár dní pred otcovou smrťou som sedel s priateľmi, dvoma básnikmi bratislavského undergroudu. Hovorili sme, ako inak, o smrti rodičov a jeden z nich, starší, vyznačujúci sa vášňou zberateľa, sa náhle ohradil: „Mal som šťastné detstvo, neodsudzuj ma za to,“ vykríkol. Druhý, mladší a vyznačujúci sa rovnakou zberateľskou vášňou, mu odpovedal, to je hrozne nefér, že to hovoríš.
Niekoľko hodín do smrti
Táto noc bude extrémne zložitá, robím čo treba, rovnako ako sestra a mama. Otcov život je v týchto dňoch elegantný, nie však situáciou ani okolnosťami, v ktorých sa ocitol.
Zdôrazňoval, že nechce umrieť, a odmietal sa „zmieriť s chorobou“, považoval to za kapituláciu. Je veľmi spôsobný, každým gestom sa vysmieva smrti, urodzený, odmietajúci biologické poníženie zlyhávajúceho života, ale už sa pozerá do očí inému svetu.
Od Karpát prichádza konečne prvá jeseň, zdá sa, že sa jej chcel dočkať. Kopce a prechádzky v lese ho začínali zaujímať koncom septembra a na jar sa už vydával do vinohradu alebo k vode. Keď som prišiel, zdalo sa mi, že je veľmi prekvapený, sadol som si k nemu a videl som, že sa už pozerá do pootvorených dverí iných svetov, chytil ma za ruku a povedal mi niečo, čo nemôžem povedať.
Opýtal som sa ho, na čo myslí, a podával som mu pritom malý ručník od mamy, neodpovedal, ako by to bolo tajomstvo. Delikátne si osviežil tvár zelenou, voňavou bavlnou, napustil som ho teplou vodou, aby neprechladol, tak ako nás v detstve utieral on po letných dňoch mokrým uterákom skôr, ako nás poslal osprchovať sa. Povedal mi, že už neprechladne, a poprosil ma, aby som ho navlhčil studenou vodou.
