Skúsenosť s vládou Ľudovíta Ódora poskytla aj veriacim vo vládu expertov cennú lekciu. Minimálne v troch prípadoch sa ukázalo, že aj robenie politiky chce istý druh odbornosti, ktorý sa nedá zastúpiť ničím iným.
Vyhodenie ministra vnútra Ivana Šimka, neskoré tlačovkovanie k migrácii a nedorazenie na otrasený východ krajiny rátame ako hriechy prezidentskej zostavy. Dosahy ich politických škôd vnímame aj teraz, keď poskytli trampolínu Ficovi.
Šimečka si vymieňal zdvorilosti s Ficom, KDH čistky v polícii takmer nekomentuje. Kde má Fico opozíciu? Čítajte Nepriame priznanie, že vnútru šéfoval policajný exprezident Štefan Hamran, tak predurčilo, že na ňom nový minister chcel spáchať obrad politickej odvety. Manévre na hranici by nepôsobili ako obžieranie sa bezpečnosťou, keby u Ódora (a Hamrana) tému nepodcenili a nenahradili krčením plecami, že trestné činy sa predsa nedejú a pútnici len pokračujú ďalej. A nič nebránilo vtedajšiemu premiérovi postáť pri popraskaných múroch domov na východe republiky, kam si potom Robert Fico mohol ísť po reparát svojho „na východe nič nie je“.
Tento exkurz k absencii politickej roboty sme si dovolili s ohľadom na dvíhajúcu sa nespokojnosť s prácou parlamentnej opozície. Špeciálne strana PS sa hrdila už počas kampane, že nebude bezhlavo búšiť do politického oponenta (na rozdiel od Matoviča), ale pôjde po odbornej a faktickej linke.
