Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Príbehy sú základom politiky. Pred voľbami aj po nich. Časť spoločnosti sleduje prvotné výčiny nového ministra vnútra a vidí príchod Viktora Orbána, ešte aj bez maďarských vyberaných spôsobov.
Pre iných sa po rokoch chaosu vracia stabilita a snaha o riešenie problémov ľudí – či ide o nechránenú južnú hranicu, následky zemetrasenia, alebo trinásty dôchodok. Oba pohľady vychádzajú zo skúseností s vládnutím Smeru a Slovenskej národnej strany.
Skúsme sa však na chvíľu oslobodiť od zjednodušujúcich príbehov i tieňov minulosti a pozrieť sa na situáciu očami cudzinca či novonarodeného dieťaťa. Čo uvidia?
Noví ľudia SmeroHlasu
Na prvý pohľad budú zmätení. Personálne kroky Matúša Šutaja Eštoka majú čistú príchuť mečiarizmu, formou aj obsahom. Na druhej strane, napríklad na ministerstve školstva, zdravotníctva, financií, hospodárstva či v eurofondoch ukazujú prvé nominácie aj zákulisné informácie iný prístup.
Nechystajú sa žiadne masívne čistky a viacerí štátni tajomníci majú odborne podkuté životopisy. S troškou optimizmu sa tam dá očakávať napĺňanie dlhoročného ponovembrového sna, kde voľby znamenajú výmenu lídrov, ale nie aparátu.
Ak sa tento mätúci trend úplne protichodných príbehov potvrdí, vysvetľujú ho podľa môjho názoru tri veci.
