Autor je politológ na University College London
Voľby sú vo viacerých smeroch vhodnou príležitosťou na zhodnotenie politickej situácie v krajine. Dáta z volieb majú oproti prieskumom výhodu v tom, že ukazujú skutočné (nielen deklarované) rozhodovanie občanov.
Konkrétne dáta o preferenčných hlasoch (tzv. krúžkoch) vypovedajú aj o stave straníckej demokracie na Slovensku. Voliči majú prostredníctvom krúžkov možnosť čiastočne prepísať poradie kandidátov určené straníckymi štruktúrami. Miera, do akej sa im to darí, závisí od viacerých faktorov vrátane straníckej kohéznosti.
Túto pointu možno lepšie ilustrovať vizuálne. Keby poradie vyplývajúce z krúžkov úplne kopírovalo poradie na kandidačnej listine, všetky body v grafe by spadali na uhlopriečky.
Zjednodušene môžeme považovať mieru odchýlky od tejto uhlopriečky ako (nedokonalé) meradlo straníckej fragmentácie. (Slovo „straníckej“ nie je úplne výstižné, pretože strany môžu na svoju kandidátku zaradiť aj nestraníkov.)
Prítomnosť populárnych skupiniek alebo individualít mimo tradičnej straníckej hierarchie má oslabujúci efekt na stabilitu straníckeho systému demokracie.
Toľko teória. V praxi, ktorú spopularizoval Igor Matovič so spolupútnikmi v roku 2010 na kandidátke SaS, sú posledné miesta na kandidátkach atraktívnejšie než napríklad stred poradia. Výsledkom je pri väčšine strán „hokejková“ krivka medzi straníckym a krúžkovým poradím.
