Prvú návštevu kultúrnej inštitúcie Martiny Šimkovičovej ako ministerky kultúry by sme mohli vnímať ako ústretový krok.
Vybrala sa na premiéru Baletu SND. Áno, toho, ktorý je tŕňom v oku Andreja Danka, lebo v ňom tancuje priveľa cudzincov.
Pani ministerke bezpochyby neuniklo, že menoslov tvorcov a účinkujúcich je skôr kozmopolitný ako slovenský a možno jej dakto pošepkal aj klebetu, že Čajkovskij bol nielen Rus, ale aj homosexuál!
Napriek všetkému sa jej zjavne páčilo a v nejednej duši vznikla plachá nádej, že pochopí, ako to s tou bezhraničnosťou a otvorenosťou umenia je.
No a potom prišiel ďalší pracovný deň a ona privítala na pôde svojho rezortu ako „čelný predstaviteľ“ prostredníctvom peknej básne ešte čelnejšieho predstaviteľa a spolu si to užili na najvyššej možnej kultúrnej úrovni.
