Autor je šéfredaktorom českého denníka Právo
Niektoré krajiny Európskej únie tlačili počas ofenzívy izraelskej armády proti Hamasu na Egypt, aby otvoril hranicu s Gazou pre utečencov. „Chcete, aby sme prijali milión ľudí?“ Spýtal sa vraj jeden egyptský diplomat. „Ok, pošleme ich do Európy.“
To je realita súčasného sveta.
Rovnako ako kontroly vnútri schengenského priestoru vrátane česko-slovenskej hranice. Nedávajú žiadny zmysel, s migráciou nepohnú. A je dosť dobrých dôvodov myslieť si, že s ňou v Európe nepohne nikto a nič.
Migrácia verzus voľby
Naposledy sa ministri vnútra EÚ zaoberali migráciou pred pár dňami – po vražde dvoch švédskych futbalových fanúšikov v Bruseli, ktorých zabil útočník z Tuniska. Pred rokmi neúspešne žiadal o azyl, ale bez problémov žil v Únii ilegálne. A tak ministri hovorili o prísnejšej návratovej politike. Ale ani tento čriepok migráciu do Európy nevyrieši.
Nádejné je, že sa úniové štáty po ôsmich rokoch zhodli na poslednej časti nového migračného paktu – zatiaľ na úrovni veľvyslancov. Takzvané krízové nariadenie upravuje, ako by mali európske krajiny riešiť migráciu, keď príde veľké množstvo utečencov v krátkom čase. To je tento rok prípad talianskeho ostrova Lampedusa, jedného z prvých cieľov utečencov z Afriky.
