Keď sa Zuzana Čaputová po vymenovaní štvrtej vlády Roberta Fica postavila k mikrofónonom, prišla v zásade s dvoma posolstvami. Po prvé, keby niekto pochyboval, že tú vládu vymenovala výhradne preto, že ju vymenovať musela, lebo to tak chcú voliči, čo je v parlamentnej demokracii dosť podstatné.
Druhým dychom vymenovala zhruba osemnásť problémov, ktorým bude nová vláda čeliť. V preklade povedala, že kampaň sa skončila a teraz treba ukázať, čo milí páni a vážené dámy vo vláde dokážu. Skrátka, ako sa vraví na vidieku: tu je váš Rodos, tu skáčte!

Samozrejme, pobyt vo vláde nie je pre Fica s kolektívom žiadnou novinkou, a tak majú s „manažmentom sľubov“ bohaté skúsenosti. Už prvé pôsobenie bolo príznačné tým, že o rozdávaní veľa rozprávali a stavali si pomníčky - voličom sa to páčilo, ale nestálo to veľa a v zásade boli spokojné aj podniky.
Keď teda Erik Tomáš vyrukoval so svojou verziou trinástych dôchodkov, bolo vidno, že sa niečomu podučil.