Autor je teológ a poslanec za Progresívne Slovensko
Nástup Martiny Šimkovičovej do funkcie ministerky kultúry sa neobišiel bez odkazov na Cyrila a Metoda. Postaral sa o to premiér Robert Fico, ktorý túto obľúbenú rečnícku figúru národniarov využil na opretie svojej kultúrnej doktríny o čosi ako čistý prameň a pevný základ národa.
Sekundovala mu ministerka, ktorá hovorila o politike nezmiešavania kultúr.
Ponechajme jej v tejto chvíli umeleckú licenciu a skúsme to pochopiť tak, že nejde o fašistické ambície (čomu žiaľ nasvedčujú jej početné vyjadrenia adresované voličom), ale o skutočný záujem inšpirovať sa čistým, ničím nezmiešaným pohľadom na odkaz Cyrila a Metoda.
Kultúra čerpá z mýtov. Ako sa hovorí, mýtus je pravdivý príbeh, ktorý sa nikdy nestal. Preto nás mýty oslovujú. Zrkadlí sa v nich pravda o nás. Vracajú nás k našim počiatkom, aby nás poznaním pravdy posunuli z miesta, na ktorom prešľapujeme, ďalej. Nie späť.
Odkaz Cyrila a Metoda v preambule Ústavy SR je takýmto mýtom. Mladej demokracii dáva príbeh. Preto záleží na jeho pripomínaní a jeho ustavičnej interpretácii a aktualizácii. Potiaľto nemožno premiérovi ani ministerke kultúry veľa vyčítať. Slávnostná chvíľa, pri ktorej ide o ceremoniálne prevzatie zodpovednosti, znesie aj odkaz na národnú mytológiu.
