Autor je europoslanec za stranu PS
Pred vymenovaním ministra Tomáša Tarabu som tvrdil, že okrem uhladenosti nevidím medzi ním a neúspešným nominantom Rudolfom Huliakom žiadny podstatný rozdiel. Nemýlil som sa, už prvé dni jeho pôsobenia sú jasným potvrdením mojich výhrad.
Minister Taraba nie je nepopísaný papier, mali sme dosť príležitosti vnímať ho ako hrubého a voči rezortu životného prostredia nepriateľsky naladeného človeka. Nemali by sme zabúdať na to, že pán minister kandidoval za ĽSNS, na to, ako cynicky predhadzoval internetovej „krčme“ prezidentku a jej dcéru. Aj na nepodložené, no o to populárnejšie útoky na ochranu prírody a ochranársku komunitu, ktorými spolu s Kuffom, Huliakom (a Sujom) zahlcovali priestor slovenskej ľudovej dezinfoscény. Preto by nemalo byť ťažké vedieť sledovať líniu hrubosti, demagógie a nekompetentnosti aj po tom, ako sa dostal k moci.
Envirorezort ako podpora hospodárstva
O svojej nekompetentnosti nás presviedča už pri prvom zásadnejšom vyhlásení, kde okrem fráz o „slušnosti a odbornosti“ prichádza s nápadom obnovy výroby hliníka. Pozýva priemysel a podnikateľov k rokovaciemu stolu, dôvodí potrebou hľadania človeka v ochrane prírody a bohatstvom, ktoré je zárukou jej lepšej ochrany.
Tu sú pozoruhodné hneď dve veci: otvorenie ministrovania cez podporu priemyselného odvetvia, ktoré je environmentálne jedno z najproblematickejších, a uchopenie témy, ktorá kompetenčne spadá do sektoru hospodárstva.
Zdá sa, že tieto zjavné rozpory ministra Tarabu nerušia, hlavne keď početný fanklub na sociálnej sieti aplauduje náhlej zmene. Už menej nadšení sú koaliční partneri a najmä ministerka hospodárstva, ktorí ministra Tarabu diskrétne vovedú do obrazu rozdelenia právomocí, a tak sme nakoniec ukrátení o avizovanú tlačovú besedu k tejto téme.
Nevyšlo, no nič – minister preberá úrad. Ten nie je v dobrom stave. Za tri a pol roka predchádzajúceho vedenia sa tu nahromadilo množstvo problémov a nedoriešených položiek. Adekvátnou reakciou by bolo zvolanie tlačovej besedy, kde by sa problémy a návrhy riešení jasne pomenovali.
Minister Taraba však zostáva verný svojim spôsobom uhladeného hrubiánstva, a tak nás spolu s novým štátnym tajomníkom Filipom Kuffom v povznesenej nálade prevedie ministerským bytom, kde formou lacnej reality show ukazuje interiér a hlavne miesto, kde sa našiel samopal.
Neviem sa ubrániť dojmu z prezentácie koristi či trofeje. Dojem mocnie potom, ako sa nový minister neudrží a počastuje bývalého štátneho tajomníka Michala Kiču odporúčaním „Ty šúchaj nožičkami, o chvíľočku sa ti začnem venovať“. Mimochodom, komentár má 1,8 tisíca lajkov.
Náter uhladenosti zjavne nemá dostatočnú hrúbku, hrubosť presakuje na povrch a to internetovému davu vyhovuje.
Konsenzus na oslabení ochrany prírody
Po desiatich dňoch vidíme jasnú, no nie prekvapivú linku. Dôležité je nepodliehať sebaklamu, že sa to akosi zmení. Nezmení, práve naopak. S mocou rastie chuť.
Budeme svedkami ďalších nekompetentných postojov, pričom niektoré budú musieť nájsť koaličnú podporu, a ďalšieho hulvátstva prikrytého vrstvou strojenej uhladenosti. Ale pozor, minister Taraba zároveň zostane pragmatikom. Treba oslabiť rezort životného prostredia a vytvoriť priestor „našim ľuďom“, na čo sa teraz zídu personálne čistky, začínajúce riaditeľom Inšpekcie životného prostredia, a neskôr pohotové zmeny zákonov, napríklad pre potreby trofeje chtivých lovcov či spriatelených developerov.
To všetko dozaista príde, treba byť na to pripravený. Najnovšie sa Taraba priamo prihlásil k rušeniu národných parkov. Pondelková spoločná tlačová konferencia s ministrom pôdohospodárstva ukázala, že na vládnej úrovni vznikol konsenzus na oslabení ochrany prírody všade tam, kde to bude možné.
Ministri (zatiaľ medzi riadkami) avizovali znižovanie ochrany prírody v národných parkoch, spätné zavedenie lovu vlka, rozšírenie možností lovu medveďa a presun financií Fondu obnovy z reformy národných parkov na kapitoly pôdohospodárstva.
Je to v rozpore s našimi záväzkami voči EÚ, s Environmentálnou stratégiou SR a udržateľným rozvojom regiónov. Bude to mať dosah na možnosti čerpania prostriedkov z Fondu obnovy a zvyšuje to riziko pokuty z dôvodu porušovania európskej legislatívy.
