U Petra Pellegriniho sa nezadržateľne „sprezidentnieva“. Kým neistota pominie, pošpekulujme o jeho prípadnej ponuke.
Ešte v nás doznieva Pellegriniho program obnovy sociálnej demokracie odštiepením vlastnej strany od Smeru. Potom kampaňová vízia modernizácie Slovenska, pre ktorú získal aj posily z Dobrej voľby. A tiež plán spoločenského zmieru, na ktorý lákal strany z antificovského tábora do prípadnej koalície.
Nuž, dopadlo to tak, že európski socialisti postavili Hlas do kúta spolu so Smerom. Zahraničnú a bezpečnostnú orientáciu museli zagarantovať prípadným odchodom z vlády a zapísaním do memoranda, lebo v tejto koalícii to samozrejmosť nie je. Svoje expertné kádre hlasisti posadili do vlády k náhodným ministrom z kandidátky SNS, ktorí teraz budú národ zabávať výrokmi o povahe kultúry či význame ochrany životného prostredia.
Aby toho nebolo málo, tak celý program zmierenia a upokojenia vyletel cez zavreté okno, keď do ministerského kresla dosadol Matúš Šutaj Eštok.
