Jeden mesiac od „hamasovského“ masakru sú zrejmé dve istoty. Banalita, že svet už nebude, ako býval, sa po 11/9 zastavila na ďalšej značke - 7/10. Po druhé, istá je smrť dvojštátneho riešenia kauzy Izrael/Palestína.
Nielen preto, že po tom, čo sa stalo, nebudú ani tri generácie na zmierenie dosť.
Najmä však z logiky politiky; ústupok Izraela by niesol jediný odkaz: najlepšou cestou k dosiahnutiu dohody s Izraelom je zabiť prinajmenšom 1400 Židov.
Kolobeh výziev na humanitárne pauzy odráža Netanjahu podmienkou prepustenia všetkých rukojemníkov.
Jeho argumentácia, že on ako premiér nemôže podriadiť domáci tlak – nielen rodinných príslušníkov, ale polovice Izraela – na vyslobodenie viac ako 200 nevinných ľudí vonkajším výzvam, hrozbám i prosbám, však nie je celkom nederavá.
