Udalosť týždňa
Izraelská ofenzíva.
Mesiac po tragédii zo 7. októbra je zrejmé, že vydymenie Hamasu z Gazy je (už len) otázkou času. Naopak, úplne nezrejmé je, čo nastane „deň po“.
Správa „najväčšej teroristickej základne“ (ako Gazu označil jeden z izraelských generálov) je pre Izrael nemysliteľnou predstavou. O akomsi medzivládnutí na tomto území však nechce počuť ani – nad osudom Gazanov teraz horko lamentujúce – stámiliónové islamsko-arabské spoločenstvo.
A, samozrejme, ani naničhodná a znefunkčnená OSN, ani rovnako naničhodná a disfunkčná samospráva Fatahu zo Západného brehu Jordánu.
Tam, kde Izrael, naopak, prehráva zápas za zápasom, je komunikačná vojna. V ktorej napríklad ani marketingoví géniovia, akých Izrael platí celú plejádu, nemajú na to, aby naučili sociálne siete rozlišovať medzi tým, čo je zámerné, plánované, chladnokrvné vraždenie civilného obyvateľstva, keď zabiť čo najviac mužov, žien, detí, starcov je cieľom, a čo sú civilné obete, ktoré sú nechceným dôsledkom realizácie práva na sebaobranu.
Na rozdiel od Bagdadu, Kábulu, Mosulu, Rakky, celej Líbye a mnohých ďalších miest špeciálne na Blízkom východe, kde po civiloch neštekol ani pes – ba dokonca ani generálny tajomník OSN Guterres! –, je civilné obyvateľstvo Gazy navyše opakovane vyzývané, aby odišlo z miest, na ktoré izraelská armáda explicitne upozorní (aj letákmi!), že bude pod bombami.
Čo sa týka tradičných médií, Izrael ťahá za kratší koniec akurát na Slovensku. (Vyhráva v Maďarsku, Česku, Poľsku, Nemecku atď... sporná je vraj – autor nesleduje – Škandinávia.)
Alebo inak: viete menovať ešte jednu krajinu, v ktorej by verejnoprávna televízia pozvala do – akejkoľvek – debaty Chmelára? A ešte krajinu, v ktorej by spomedzi sto českých expertov na Izrael najčastejšie citovali, respektíve sa odvolávali akurát na toho jediného so zreteľným palestínskym „biasom“?
Ale dobre – autorovi by v živote nenapadlo, až kam sa dostane z Izraela.
Udalosť II
Ale nie z dôvodu pozvania k prístupovým rokovaniam. To je, žiaľ, len symbolika ešte aj vtedy, keď sa po „obchodných“ rokovaniach s Európskou komisiou Maďarsko a Slovensko na premiérskom summite zdržia veta.
Významnejšie je, že – a opäť sme v komunikačnej vojne – svetovými médiami vo veľkom obieha správa, že Západ (USA) tlačí na Zelenského, aby „v patovej situácii“ – o ktorej písal v New York Times generál Zalužnyj (ukrajinský No. 2) – začal rozmýšľať o tom, aký kompromis by bola Ukrajina ochotná urobiť v prípadných mierových rozhovoroch s Rusmi.
Keďže prvý dotyk s udalosťou je väčšinou to, čo sa prijímateľovi vryje do mysle najhlbšie, dementi Bidena, teda, že on nevie o žiadnom tlaku na Ukrajinu, už nezachráni veľa. Či už tá správa pochádza, alebo nepochádza z hybridnej kuchyne Kremľa, výrazne komplikuje komunikačno-diplomatickú pozíciu Ukrajiny.
Na celom svete, čo pre Slováka najplastickejšie vynikne na domácej prognóze, že Fico a spol. sa začnú búchať do hrudí, že mali pravdu oni, keď volali po „mieri“ a zastavení bojov s argumentom, že ani Rusi, ani Ukrajinci vojnu nevyhrajú, takže lepšie než ďalšie (stá)tisíce obetí je kompromis a dohoda tu a teraz.
To, samozrejme, je veľmi falošný a krivý uhol pohľadu, ale skúste to obhájiť pred niekým, kto práve počul, že Západ tlačí na Zelenského...
Udalosť SR
„Zabydlovanie“ vlády.
Vyhlásenie, že „noc dlhých nožov“ sa už začala takmer všade, kam ruka novopečenej nominácie (zatiaľ) dosiahne, je viac či menej obhájiteľné. Na tapete je, celkom zaslúžene, Šutaj Eštok, ale chvíle, v ktorých sa viaceré rezorty nedajú zahanbiť, sa rýchlo blížia.
Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, tak kto nemá trpezlivosť vyčkávať na relevantnejšie „artefakty“ než vysoko deklaratórny (na komunikačné použitie) dokument, akých príkladný Európan Orbán podpísal asi sto, nech položí Ficovi nasledovnú otázku: „Je na Ukrajine vojna alebo špeciálna vojenská operácia?“
Asi tak. Ak neodpovie tak ani onak, ale bude sa snažiť vykľučkovať – čo je najpravdepodobnejšie –, je to podľa vás kontinuita alebo obrat zahraničnej politiky?
Chybný krok
Trinásty dôchodok.
V prvom rade, samozrejme, je to chyba ako populistické prilepšenie voličskej kohorte, ktorá vyšla z troch kríz príjmovo najlepšie. Po druhé je to prvý z úderov Smer-Hlas-SNS na plexus solaris neziskovej obce. Ešte aj keď, dobre, finančné dosahy „Sofiinej voľby“ medzi vlastnými predkami a obľúbenou mimovládkou nie sú jasné.
