Autorka je režisérka
My, ktorí listujeme dedinskými matrikami, aby sme z večnej bezvýznamnosti vyhrabávali mená dávnych predkov z druhu negramotných nevoľníkov, kladúc za seba Jánov, Jurajov a Štefanov, čítame s pohnutím, že zomrel Karel Schwarzenberg.
Muž, ktorý vedel, odkiaľ prišiel, ktorého detské topánky spravili prvé kroky v intarziou vykladaných komnatách, ktorý zdedil bremeno veľkého mena a veľkého významu. Zdedil nevyhnutnosť vystupovať, hovoriť a konať slušne, narodil sa, aby mal úroveň a on ju aj mal.
Možno aj jemu, tak ako kedysi filozof Aristoteles mladučkému Alexandrovi Veľkému, vštepovali učitelia starosvetskú výchovu z veľkého sveta, mať pozitívny vplyv na veci verejné a zakaždým mať na zreteli svoju povesť.
Na rozdiel od nás, on mohol byť čímkoľvek, robiť čokoľvek, poznať kohokoľvek, čokoľvek si obliecť, jesť, vidieť, kamkoľvek cestovať, kohokoľvek milovať. Mohol prežiť svoje dni striedaním poľovačiek, golfu, operných predstavení a mileniek s modrou krvou, ale on chcel byť užitočný.
