Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Koaličné vládnutie je zvláštny inštitút. Strany, ktoré do koalície vstupujú, sú na jednej strane partneri (keby k sebe nemali bližšie ako iné strany, tak by do koalície nevstúpili), na druhej strane sú však aj súpermi.
Ako je známe, kampaň do ďalších volieb sa začína deň po voľbách. Navyše, koaliční partneri sú ešte viac súpermi navzájom ako voči opozičným stranám, pretože bojujú o toho istého alebo podobného voliča. Zároveň platí, že menší koaliční partneri sú v nevýhode a hrozí im, že ich tí väčší zničia a zhltnú.
Keď sa skončia voľby
Platí to vždy a je to dané gravitáciou politickej sily a moci, ale v našich podmienkach aj formálnou silou premiéra (teda nominanta najsilnejšej strany), ktorý môže de facto odvolať z funkcie ktoréhokoľvek člena vlády.
Ako ukazuje naša historická skúsenosť, pri vládach Roberta Fica to platí nielen teoreticky, ale opakovane to dokázal v praxi. Najskôr povysával všetko naľavo od stredu a teraz poupratoval aj na okrajoch štandardného politického spektra (a aj za nimi).
