Oni si skrátka nedajú pokoj. Už aj kognitívne menej nadané chordáty pochopili, že vláda pri (v princípe správnej a legitímnej) likvidácii pomníka Krajniakovho fetišu s názvom rodičovský dôchodok v rýchlosti šliapla vedľa, len Erik Tomáš s Petrom Pellegrinim usúdili, že ešte stále nahnevali málo ľudí.

Len takto, prípadne neochotou prejaviť slabosť, sa dá vysvetliť, že namiesto snahy prísť s nekonfliktným kompenzačným mechanizmom rozvíjajú úvahy o miere ušľachtilosti mimovládok v závislosti od toho, či pomáhajú, alebo, naopak, v cudzokrajnom žolde meditujú, prípadne chcú až ovplyvňovať politiku!
Tak im skúsme rukolapne, ako pre pomalších, vysvetliť, prečo sa týmto k ničomu nedoberú a zbytočne ozvučujú tému, ktorou si nijako nepomáhajú. Skraja si znova povedzme, že v zásade každá verejná činnosť má politický alebo, ak chcete, ideologický či hodnotový motív.
Najlepšie to pochopia, keď si všimnú, že si na tlačovky volajú predsedu asi najexponovanejšej slovenskej politickej mimovládky, istého RSDr. Michala Kotiana.