Autor bol predsedom Slovenského syndikátu novinárov a člen mediálnej rady vlády
Nad nápadmi koalície rozviesť RTVS a potom ich zoštátniť, potrestať Markízu a deliť médiá na priateľské a nepriateľské, sa možno pousmiať alebo vysvetliť, že to nie ani jednoduché, ani užitočné. Skúsme oboje, možno skôr, ako premiér „vydá pokyny“.
Prečo by práve autor týchto riadkov nemal byť samoľúby, keď ide kritizovať iných samoľúbych? Začne citáciou samého seba spred viac ako štvrťstoročia: „Boli by to zlí politici, keby sa médiá ovládnuť nepokúsili, ale by to boli zlé médiá, keby sa ovládnuť dali“. Možno najdôležitejšie na tej vete je, že to bolo pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi.
Odvtedy sa stalo aj to, že v Českej televízii bol okupačný štrajk redaktorov proti dosadenej šéfke Jane Bobošíkovej. V Poľsku sa strane, ktorá sa paradoxne volá Právo a spravodlivosť, podarilo zoštátniť verejnoprávne médiá. A v Maďarsku autokrat Viktor Orbán likviduje nielen verejnoprávne vysielanie, ale aj nezávislú tlač. Česká televízia pre nás môže byť vzorom, v Poľsku sa situácia po voľbách obracia a Viktor Orbán si draho kupuje čas, aby sa tak stalo v „jeho“ krajine čo najneskôr.
Zatiaľ najjasnejšie, teda v rámci svojich schopností, predstavu o „reforme RTVS“ vyslovil Andrej Danko v relácii O päť minút 12. Rozdeliť, zoštátniť, viac reklamy, lepšie záchody a vyššie platy kameramanom (naozaj sa ich pýtal, v priamom prenose, či by ich nechceli).
Premiér ustupuje SNS, platí rozhlasom
Kým bol Robert Fico vo vláde, nikdy nikomu nepustil Tipos. Teraz ho pustí Dankovi. Pre SNS potrebuje ešte „aspoň“ rozhlasovú časť RTVS. Toto je jednoduchá časť transakcie za krehkú parlamentnú väčšinu.
Lenže viac reklamy a ani sponzoringu mať nebude, lebo je tu Zákon o mediálnych službách, ktorý je takmer identický vo všetkých členských krajinách EÚ. A nemôžeme to zmeniť, lebo sme s tým súhlasili. Na jeho základe majú verejnoprávne médiá obmedzený rozsah vysielacieho času na reklamu a zákaz prerušovania programov (s výnimkou športových) reklamou. Má pravidelný príspevok zo štátneho rozpočtu a peniaze zo zmluvy so štátom na pôvodnú tvorbu.
Výkrik podpredsedu NR SR: „Koľko inscenácií ste urobili?“ je z kategórie úplne otupujúcich. Inscenácie, ako si ich asi pamätá pán Danko z raného detstva, sa už nerobia, lebo sa robili v jeho ranom detstve.
No a potom je tu ešte „zoštátnenie“. Na to sa nik neodváži. Sme v EÚ. Keď RTVS prestane byť aspoň formálne členom European Broadcasting Union, príde o výhody z členstva, a to je vec aj peňazí a programov. „Toto sme chceli, Slováci a Slovenky?“ spýtal by sa jeho predchodca.
A ešte k záchodom. Do roku 2002 patril majetok STV a SRo štátu, štát neinvestoval a tieto inštitúcie nemohli. A ďalších viac ako dvadsať rokov sa to už len pláta z viac či menej (zväčša viac) obmedzených zdrojov.
Premiér Fico sa chce pozrieť na televíziu Markíza, lebo „preukázateľne“ dostala od predchádzajúcej vlády „26 miliónov eur“. Komerčné televízie, však nerobme si ilúzie, sú na to, aby robili biznis. Ak to bol legálny biznis, boli to peniaze na propagáciu eurofondov a reklama podnikov s účasťou štátu.
A na tom nie je nič zvláštne, ak to bolo po obvyklom verejnom obstarávaní a zadávateľ z toho nemal osobný prospech – províziu. A toto nech sa vyšetruje.
Markíza vraj robí politiku. Bol to Smer, ktorý odmietol ísť do jej relácií, a jeho predstavitelia sa pretŕčali na pochybných adresách u pochybných moderátorov. Toto bola ich alternatíva.
Je tu však niečo omnoho dôležitejšie a úplne v rozpore s videním mediálneho sveta členov vládnej koalície.
