Autor je je manažér zahraničných vzťahov
„Bez všeobecného uznania mravných základov štátu a politiky nemožno spravovať žiadny štát.“ (T. G. Masaryk)
Vymenovaniu novej vlády predchádzala ostrá verejná diskusia o tom, či má prezidentka povinnosť vymenovať sporných nominantov, teda či musí za každých okolností rešpektovať „vôľu ľudu“, alebo má právo či dokonca povinnosť uplatniť si svoje ústavné kompetencie na zabezpečenie riadneho chodu štátu.
Z pestrej palety názorov zaujal svojou výnimočnosťou postoj Borisa Zalu, ktorý veľmi správne poukázal aj na to, že prezidentka musí okrem iného „dbať o blaho slovenského národa a svoje povinnosti vykonávať v záujme občanov“, a preto ako zvolená v priamej voľbe má jasný mandát presadzovať „blaho národa“ i „záujmy občanov“ v súlade so svojimi hodnotami.
Tento subjektívny hodnotový postoj však treba objektivizovať poukázaním na skutočnosť, že povinnosť prezidentky – a všetkých verejných činiteľov – ide ešte o čosi ďalej. Musia sa správať nielen v súlade s právnymi predpismi, ale predovšetkým v súlade s hodnotami, na ktorých stojí náš právny poriadok.
Ústavný súd ČR zaujal k tejto problematike veľmi presvedčivé stanovisko, kde poukazuje práve na to, že mechanická aplikácia zákona – teda ani ústavy – nemôže viesť k absurdným výsledkom: „V materiálním právním státě nejde pouze o dodržování práva bez dalšího, ale především o dodržování takových pravidel chování, která jsou v souladu s hodnotami, na nichž je právní řád vybudován. Právo je společenský normativní systém, jehož účelem je rozumné uspořádání vztahů mezi členy společnosti.“ (ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 1126/07)
Sloboda a demokracia neznamenajú bezhraničné sebectvo
Náš právny poriadok teda vyžaduje, aby aplikácia právnych predpisov vrátane ústavy bola nielen v súlade so zdravým rozumom, ale aj v súlade s hodnotami, na ktorých je náš štát budovaný. Znamená to, že vôľa ľudu a následne i parlamentu nie je absolútna, ale podlieha istým pravidlám. Aké sú to vlastne pravidlá a čo ich aplikácia v praxi znamená?
Ide najmä o princípy, ktoré zakotvuje prvý článok našej ústavy, teda princíp materiálneho právneho štátu, čiže právna istota a spravodlivosť, a princíp republikánskeho demokratického štátu, podľa ktorého demokraciu treba chápať nielen ako štátnu a administratívnu formu, ale aj ako názor na život a na svet.
K uvedeným zásadám je bezpodmienečne nutné prirátať nosný morálny imperatív platnej spoločenskej zmluvy, a to, že „pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.“
Hoci toto heslo Václava Havla nemá úplne formálnu oporu v právnom poriadku, „tvorí podstatu ľudského boja“, ako poukázal Karel Schwarzenberg v príhovore nad jeho rakvou.
Slovensko je hodnotovou demokraciou iba na papieri
U nás však politické strany a ich voliči majú tendenciu preferovať zásadu „vyhraj voľby a môžeš všetko“ popierajúc tým Masarykovo krédo, že „o pravdě, o základních zásadách politiky, práva a mravnosti se nemůže hlasovat podle většiny“.
Otázku, ktorú si nutne všetci musíme položiť, nie je tá, či má, respektíve môže byť Rudolf Huliak ministrom, ale ako je vôbec možné, že ho nejaká politická strana nominovala a ako sa mohol vôbec stať poslancom.
Nominovanie do verejnej funkcie človeka, ktorý pošliapava základné ľudské práva ukotvené v našej ústave a šíri morálne neakceptovateľné výroky, jednoducho nie je v súlade s hodnotami nášho štátu, teda ani v súlade s verejným blahom.
Keď už hovoríme o blahu, vymenovanie Ľuboša Blahu za podpredsedu parlamentu či jeho nominácia za poslanca tiež predstavujú rozpor s hodnotami nášho štátu bez ohľadu na to, koľko dostal preferenčných hlasov. Raz darmo, tých dvestodvadsaťtisíc krúžkov svedčí len o tom, že významná, možno dokonca prevažná časť ľudí na Slovensku nechce žiť podľa hodnotových princípov.
Musia to však akceptovať ostatní občania? A má potom vôbec Národná rada nejakú legitimitu, keď 82 poslancov – čiže väčšina – nemá problém s tým, aby sa človek šíriaci nenávisť stal jej podpredsedom?
„Jedno musíme na stranách žádat stále a stále, aby za své poslance a představitele vybírali slušné, politicky schopné a vzdělané muže a ženy.“ (T. G. Masaryk)
Inde hodnoty platia
Problém s pochopením úlohy hodnôt v civilizovanej spoločnosti majú nielen slovenskí voliči, ale aj slovenskí politici. Ako sa vôbec môže Monika Beňová pozastavovať nad tým, že slovenských sociálnych demokratov v Európe medzi slušnými stranami nestrpia?
