Autorka je redaktorkou českého Deníka N
„Hlavne si nemyslite, že keď ste mimo ruského územia, ste v bezpečí,“ povie žena s gaštanovými vlasmi sediaca na čele stola. Premietne ďalší slajd: Stereotypy. A pod tým tri body:
1. Som v zahraničí, nič sa mi nemôže stať. 2. Mám trvalý pobyt v krajine EÚ, platia pre mňa len európske súdy. 3. Vydržím ešte chvíľu a potom sa režim zrúti.
„Sú to chiméry!“ zvolá žena a dvadsať tvárí sa na ňu s dôverou zadíva.
Ako prakticky každý víkend sedím na konferencii, zjazde, výstave, fóre či neformálnom stretnutí ruských emigrantov. Schádzajú sa novinári, inteligencia, aktivisti protivojnoví i ekologickí, herci, spisovatelia alebo jednoducho občania. Najčastejšie v Rige, vo Vilniuse, v Berlíne, Prahe. Predminulý víkend bol u nás v Prahe Michail Chodorkovskij. Prišlo pár desiatok Rusov.
Veľa tvárí poznám z predošlých stretnutí. Plavovlasý pán bol na fóre v pražských Dejviciach, kde volal po rozpade Ruska podľa vzoru Sovietskeho zväzu. Dievčatá naľavo zase pochodovali Prahou, keď ruská menšina protestovala proti vojne na Ukrajine.
U Ukrajincov si však vtedy veľmi nepolepšila. Keď v centre usporiadala výstavku, ako dobrí Rusi po svete pomáhajú ukrajinským utečencom, bol z toho škandál. Urážky a zdeptaná ruská komunita, ktorá nepochopila, prečo ukrajinskí „priatelia“ považujú jej čin za nevhodný. „Rusi pomáhajú Ukrajine,“ hlásal plagát na pražskom Námestí republiky. Nejeden okoloidúci Ukrajinec si odpľul.
Ruský režisér a aktivista žijúci v Prahe Anton Litvin bol zdrvený, keď mu dnes už bývalý ukrajinský veľvyslanec v Prahe Jevhen Perebyjnis mapísal: „Najlepšie, čo môžete všetci urobiť, je mlčať. Ak je vám Ukrajincov len trochu ľúto, prestaňte im otvárať rany čímkoľvek ruským a urobte svoju krajinu lepšou. Ako vám to vysvetliť?“
Byť dnes Rusom v Európe je stigma. Azda oprávnene. Hoci kolektívna vina vždy kríva.
