Autor je sociológ, člen iniciatívy Svet medzi riadkami
Ministerkou kultúry, pod ktorej gesciu spadajú aj médiá, sa stala dezinformátorka, jeden z podpredsedov parlamentu sa domnieva, že by nebolo nič zvláštne, keby televízia Markíza citovala dezinformačné médium, najmenšia vládna strana na svoje tlačovky nepúšťa viaceré štandardné médiá a preferuje dezinfokanály a premiér vybrané médiá označuje za nepriateľské a chce im zamedziť prístup na úrad vlády.
Kdesi v pozadí badať širšiu dynamiku zmien v informačnom prostredí. Tie sú zásadné a my sme sa aj vďaka novej vláde ocitli pod ich priamym náporom.
Nový Gutenbergov moment
V šírení informácií sa za posledné desaťročia odohral nový moment. Dochádza k zmene spôsobu, akým produkujeme a konzumujeme texty, v takej významnej miere, ako k tomu došlo po vynáleze kníhtlače. Prakticky každý dnes môže vytvárať, publikovať a šíriť mediálny – nie však žurnalistický – obsah.
Americká historička Elizabeth Eisenstein hovorí o „nepovšimnutej“ revolúcii, ktorú kníhtlač v Európe spôsobila. Podobne nepredvídateľné procesy vychádzajúce zo skokových zmien v informačnom prostredí sa dejú aj teraz.
Donedávna pasívny čitateľ, poslucháč či divák sa stal aktívnou súčasťou informačnej výmeny – dnes môže publikovať každý.
Môžeme reagovať na médiá, vytvárať vlastné informačné obsahy, viesť verejné debaty mimo tradičných médií, naše posty na sociálnych sieťach môžu mať tisícové videnia. Publikum a publikujúci sa do značnej miery zliali v jedno.
