Zaradenie nášho skromného listu do spoločnosti nepriateľských médií je od pána premiéra aj trochu milé. Mohli by sme povedať, že je to samozrejmosť, keďže úlohou médií nie je pestovať s politikmi priateľské vzťahy, ale robiť im zle, ale od Roberta Fica to predsa len vyznie inak, uznajte.

Menej žartovne už vyznieva jeho vyhrážka, že si bude vyberať médiá, ktoré pustí na úrad vlády a tie osobitne neposlušné bude trestať embargom na príjmy zo štátnej reklamy. Možné sú v zásade dve alternatívy – že tradične obsadzuje priestor svojim štekaním, alebo to tentoraz dovedie k praktickým implikáciám.
Reči o preverení akreditácií a „neželaných hosťoch“ ešte technicky nemusia znamenať nič strašidelné. Veď akreditácie nech si obzrú a želať či neželať si môžu, čo chcú. Slobodno. Napriek tomu sú politicky neprijateľné a ak bude naplnený ich duch, tak aj protizákonné.