Autor bol jedným z aktérov Nežnej revolúcie
Mladí mi často hovoria, ako nám – seniorom – závidia, že sme mohli zažiť roky 1968, 1989 a 1998. A dokonca ako ich priami aktéri a aktérky! Obávajú sa, že oni sa na ničom podobnom nebudú mať možnosť zúčastniť. Že udalosti, ktoré sme zažili, sa pritrafia nie raz za desaťročie, ale raz za storočie.
Osud k nim však bol milosrdný a „doprial“ im túto vládu. A tak aj pred nimi zrazu stojí Výzva s veľkým V.
Stále to nestačí
Vlastne takáto generačná postupnosť výziev nás sprevádzala celé uplynulé storočie.
V tomto boli naše dejiny či osud niečo ako spravodlivé.
Naši pradedovia zakladali prvú Československú republiku. Starí rodičia bojovali v Slovenskom národnom povstaní. Generácia našich rodičov sa angažovala v 60. rokoch minulého storočia.
My sme najmä generácia Nežnej revolúcie a spolu s trochu mladšími aj generácia, ktorá sa dokázala porátať s mečiarizmom alebo aspoň s jeho hlavnými predstaviteľmi (lebo symptómy éry pomenovanej podľa hlavného protagonistu u nás stále ešte prežívajú).
O generáciu mladší prišli s iniciatívou Za slušné Slovensko. A svojej dobrovoľne prijatej úlohy sa zhostili vynikajúco. Ešte o niečo mladší a mladšie – súc inšpirovaní a inšpirované školáčkou Gretou Thunbergovou – začali organizovať klimatické Piatky pre budúcnosť. Paralelne sa tisícky prevažne mladých ľudí za podpory vedcov a umelcov angažujú za lepšiu ochranu prírody.
Je to výborné, ale stále to nestačí.
