Autor je teológ a spisovateľ
Kultúra je v tom najširšom chápaní podstatou civilizačnej identity. Tajomným spôsobom nás robí jedinečnými a zároveň v nás posilňuje univerzálne vedomie spolupatričnosti, v ktorom sa rodia predstavy o hodnotách a spoločnosti.
Slovenská kultúra vstúpila do európskych dejín diskrétne, za ťažkých podmienok a okolností. Zápasila o uznanie nášho jazyka a vedomie našej existencie.
Úsilie odhodlaných farárov, učiteľov, drobnej zemskej šľachty si dodnes zachováva étos zakladajúceho gesta, a to napriek tomu, že práve ich nedokončená romantická revolúcia sa stala uzurpovaným zdrojom nacionalistických úvah o národnej kultúre.
Kultúra miešania vplyvov
Proti slovám o kultúre, ktorá odmieta miešanie, sa ozvalo dostatočné množstvo erudovaných a vzdelaných zástancov a pestovateľov slovenskej kultúry, ktorí na rozdiel od púštneho Slováka Danka z Revúcej zasvätili svoje životy tvorbe a práci s umeleckým výrazom a poetikou, ktorá nemá nič spoločné s prázdnotou nacionalistických predstáv a ich infantilného chápania kultúry.
Slovenská kultúra so svojím jazykom a výrazovými prostriedkami priniesla pri vstupe do spoločenstva európskeho umenia a kultúry výrazný rozmer stredoeurópskeho univerzalizmu, rozmanitých tradícií a polôh.
Slovenská kultúra je jedným z najlepších príkladov toho, ako sa intelektuálne vplyvy, tradície, predstavy o svete a estetike vzájomne ovplyvňujú, miešajú, vytvárajú nové formy a nové podnety v neustálom tvorivom procese, ktorého jediným kritériom je kvalitný obsah.
