Autor je teológ a pedagóg, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
Keď sa Marián Kuffa prechádzal po parlamente s gýčovou soškou Jezuliatka a kŕdlikom svojich sympatizantov aj v sprievode Milana Mazureka, ukázal, kto je jeho spojenec. Tento príbeh zo začiatku leta roku 2018 má dnes už svoje pokračovanie.
Po neoľudáckych fašistoch sa totiž do Národnej rady dostali na kandidátnych listinách rôznych strán už aj náboženskí fundamentalisti. Jeden z nich, Štefan Kuffa, tento týždeň vyzval na intronizáciu Ježiša Krista za kráľa Slovenska.
Tisova náuka
KBS napriek jemnej bratskej korekcii v oboch prípadoch zaujala nejednoznačné stanovisko. Pravdepodobne je jej zámerom posilňovať zakliate slovenské status quo. Aj slovenskí katolícki biskupi totiž pracujú so softvérom triumfalistickej minulosti, keď sa Slováci zbavovali svojich škodcov v súlade s učením morálnej teológie doktora Jozefa Tisa. Slovenskí biskupi a dekani rôznych – nielen katolíckych – teologických fakúlt nechcú prevziať akademickú ani morálnu zodpovednosť za úroveň teologickej reflexie a prežívania osobnej viery a jej vedľajších produktov na spoločenskej rovine.
Kuffa výrokom o "intronizácii Krista" zmiatol aj kňazov a teológov Čítajte Viera totiž nie je povera. Ak má teológia ambíciu byť študijným odborom s niekoľkými teologickými fakultami na štátnych univerzitách, musí sa vedieť na úrovni súčasnosti porátať s insitnými interpretáciami na úrovni hoaxov a konšpirácií.
To sa môže udiať len v transdisciplinárnej spolupráci, a nie v pestovaní exkluzívnej výnimočnosti a otrasenej pravovernosti. Replikácia insitných náboženských samoukov sa dostala preferovaním kresťanského národného populizmu na úroveň tých, čo liečia rakovinu Savom. A k tomu prispieva aj teológia, ktorá rezignuje na ambíciu byť vedeckou disciplínou a robí z nej kuffovskú humoresku.
