Autorky sú poslankyne za Progresívne Slovensko
Žijeme v 21. storočí, v srdci Európy. A hoci tvoríme 51 percent spoločnosti, čerstvo vytvorená „sociálno-demokratická“ vláda Roberta Fica nás ženy akosi nevidí. V programovom vyhlásení (PVV) sa slovo „žena“ spomína presne šesťkrát, rovnosť dokonca len dvakrát a rodová rovnosť ani raz. Akoby bola neviditeľná. Alebo tu máme prípad selektívnej slepoty?
Rodová rovnosť je prierezová téma
Naopak, do očí bijúca je absencia vôle Ficovej koalície odstrániť nerovnosti zo sféry pracovného života aj sociálnej oblasti. Opatrenia na podporu rovného odmeňovania ani riešenie problému neplatenej práce nie sú pre vládu témami. Rovnako ich netrápi zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Hoci PVV niekoľkokrát spomína dôležitosť rodiny, to, v akých podmienkach u nás ženy rodia, tiež nie je prioritou. Nie je ňou dokonca ani prevencia a boj proti rodovo podmienenému násiliu, a to napriek tomu, že neprejde azda ani deň, aby sa v správach neobjavil nový tragický prípad ženy, ktorá bola napadnutá alebo dokonca zavraždená. Zvýšený počet hliadok vo vlakoch prisľúbený ministrom Matúšom Šutajom Eštokom je rovnako efektívne riešenie ako čítanie kvalitnej beletrie a čítanie deťom (pred spaním?) v časti Verejná správa.
Mrzí nás, že pre vládu sme my ženy neviditeľné. Že ignoruje rodovú rovnosť a jej očividné benefity pre celú spoločnosť. Aj keby jej nechcela explicitne vyhradiť celú kapitolu, tak ako sme to urobili my v programe pre budúcnosť, rovnosť je témou prierezovou. Týka sa všetkých rezortov a rodové hľadisko mohlo a malo byť zohľadnené v oblastiach zdravotníctva, vzdelávania, kultúry a športu, v sociálnej politike a vôbec... Všade.
Aj preto sme napísali spoločný komentár. Simona Petrík zhodnotila programové vyhlásenie vlády z hľadiska sociálno-ekonomickej spravodlivosti pre ženy a pôrodnej starostlivosti, Beáta Jurík sa pozrela na rodovo podmienené násilie a reprodukčné práva a zdravie a Lucia Plaváková poukazuje na ignoráciu pestrosti rodín na Slovensku.
Dôchodková (ne)spravodlivosť
Vláda v časti Sociálna politika sľubuje zaviesť 13. dôchodky. Nikde však ani slovom nespomína, ako chce vyriešiť dlhodobú diskrimináciu žien, ktoré sa v seniorskom veku stávajú chudobnými vdovami.
Ženy jednak žijú v priemere dlhšie ako muži a zároveň sú odkázané na nižšie dôchodky, pretože sa počas svojho produktívneho života určitý počet rokov venujú starostlivosti o deti a vykonávajú neplatenú prácu. Pri viacerých deťoch to môže byť aj šesť až dvanásť rokov, počas ktorých vypadnú z pracovného procesu, čo sa negatívne odráža nielen na ich opätovnom zaraďovaní sa na trh práce, ale aj na nízkych dôchodkoch. Riešením by bola úprava výpočtu odvodu do dôchodku počas obdobia starostlivosti o deti navýšením koeficientu.
Ďalšou pretrvávajúcou nespravodlivosťou je, že bezdetné ženy nemajú dnes po smrti manžela nárok na vdovský dôchodok ako iné vdovy. Prečo? Bude mať súčasná vláda riešenie aj pre ne? Podľa znenia PVV to tak nevyzerá.
Platová rovnosť: predvolebný sľub
Peter Pellegrini sa počas predvolebnej kampane často a hlasno na tlačovkách vyjadroval, že bude chcieť podporiť rovnosť v odmeňovaní mužov a žien a zakotviť ju do ústavy. Teraz, keď je jeho strana súčasťou vládnej koalície a jeho podpredseda Erik Tomáš sa stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, k téme rovnakých platov za rovnakú prácu pre ženy a mužov zrazu ani obraz, ani zvuk.
Ženy teda zostanú sklamané – celá téma vyrovnávania platových rozdielov medzi mužmi a ženami sa z PVV úplne vytratila. Rady by sme vládu upozornili, že existuje smernica EÚ, ktorá má riešiť platové rozdiely medzi mužmi a ženami a to konkrétne najmä dvoma bodmi.
Po prvé treba zaviesť povinné zverejňovanie platových pomerov mužov a žien pre súkromný aj verejný sektor na rovnakých pozíciách či platových triedach. A po druhé sa žiada prehodnotiť odmeňovanie tých pracovných pozícií, ktoré sú vykonávané prevažne ženami (opatrovateľstvo, učiteľstvo), pretože práve tie sú dlhodobo finančne podhodnotené.
Súlad s touto smernicou musia konkrétnymi zákonmi členské štáty EÚ dosiahnuť do júna 2026 – táto úloha bude teda ležať na pleciach vlády Roberta Fica.
Zanedbaná pôrodná starostlivosť
Na Slovensku rodí ročne približne 50 000 žien, ktoré privádzajú na svet okolo 55 000 detí. Tieto ženy však často nerodia v dôstojných podmienkach, čoho výsledkom sú potom traumy z pôrodov a neochota mať ďalšie dieťa. V mnohých prípadoch ženy radšej rodia napríklad u našich susedov, kde dostanú rešpektujúci prístup.
Je teda legitímne očakávať, že ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková zahrnie tému dôstojnej pôrodnej a popôrodnej starostlivosti do priorít svojho rezortu na najbližšie štyri roky.
Žiaľ, táto téma v PVV úplne absentuje. A pritom tam nájdeme plány zverejnenia veľkých projektov, ktoré sa majú v rezorte zdravotníctva realizovať v priebehu štyroch rokov vrátane prijatia rozhodnutia o Národnej nemocnici v Bratislave. Bude súčasťou tejto nemocnice aj Národný ústav pre matku a dieťa?
Ďalej sme sa v časti Zdravotná politika mohli na viacerých miestach dočítať, že sa vláda „zameria na revíziu a optimalizáciu kvality komplexného systému vzdelávania zdravotníckych pracovníkov vo všetkých úrovniach vzdelávania a v súlade s potrebami Slovenska“.
Bude súčasťou tejto revízie aj dostatočné vzdelávanie študentov a študentiek medicíny o pôrodných štandardoch, ktoré by mali ovládať, či škodlivých praktikách a porušovaní práv žien počas pôrodu a po ňom, ktorým by sa mali vyhýbať, alebo o rešpektujúcom prístupe a správaní sa k rodiacim ženám?
Vláda sa tiež chystá „presúvať, aktualizovať a upravovať kompetencie jednotlivých zdravotníckych povolaní.“ Bude sa to týkať aj zmeny postavenia pôrodných asistentiek tak, aby mohli rovnocenne s lekárskym personálom vykonávať fyziologické pôrody a mohli sprevádzať ženu nielen pri pôrode, ale aj pred ním a po ňom? Pravdepodobne nie.
Pokiaľ sa dôstojné pôrody nestanú jednou z priorít rezortu zdravotníctva, ženy budú naďalej vyhľadávať tieto služby v zahraničí a tým menej šťastným zostane len dúfať, že v službe počas ich pôrodu bude „ten príjemný doktor či doktorka“.
Vláda nemyslí na rodiny, ale na rodinu
Programové vyhlásenie vlády zároveň úplne opomína realitu slovenských rodín. Namiesto toho, aby pri nastavovaní rodinnej politiky vychádzali z dát o formách rodín, v ktorých skutočne žijú, a výzvach, ktorým rodiny na Slovensku skutočne čelia, dookola opakujú floskuly o ochrane manželstva.
Manželstvo, rodičovstvo a rodina vraj budú pod ochranou zákona. Lenže to už sú. A komu a ako to pomohlo?
V minulom roku sa rozviedlo 8 180 manželstiev, z toho takmer 60 percent tvorili manželstvá s maloletými deťmi. A to sa deje napriek tomu, že je manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy chránený ústavou už od roku 2014. Ako a komu to pomohlo?
Čo keby sa namiesto floskúl o ochrane manželstva a rodiny pozreli na skutočné problémy, ktorým čelia, a pomohli tým najohrozenejším, z ktorých väčšinu tvoria ženy? Podľa posledného sčítania obyvateľstva je domácností s jedným rodičom až takmer 12 percent (11,08 percenta vyrastá iba s mamou, 1,49 percenta iba s otcom).
Až 88 percent jednorodičovských domácností teda tvoria ženy s deťmi. Zároveň ide o domácnosti, ktoré sú najviac ohrozené chudobou – jednak v dôsledku vo všeobecnosti nerovného postavenia žien v odmeňovaní a zároveň v dôsledku chýbajúceho druhého príjmu v domácnosti. A ako sa vláda Roberta Fica chystá problémy jednorodičovských domácností riešiť? Zdá sa, že nijako.
Podľa PVV ani neexistujú. Nie je tam o nich ani zmienka. Pritom sa to týka 12 percent domácností.
Jednorodičovské domácnosti mimo záujmu vlády
Štát doteraz nemá v žiadnom zákone zadefinované, čo sú to jednorodičovské domácnosti, hoci tvoria významnú časť rodín a sú s nimi spojené najmä existenčné problémy. Zákon o rodine a nadväzujúce zákony by preto mali jednoznačne obsahovať definíciu jednorodičov tak, aby sme následne mohli potrebné opatrenie adresne smerovať tým najohrozenejším.
Pomohli by sme im tak zjednodušiť životnú situáciu od zlepšenia ich postavenia na trhu práce cez vyrovnanie počtu dní pracovného voľna až po navýšenie sociálnych dávok tak, aby reflektovali znevýhodnené finančné postavenie jednorodičovských domácností.
V novom programovom vyhlásení vlády rovnako nenájdete ani jednu zmienku o výživnom, ktoré predstavuje kľúčový nástroj na zabezpečenie finančnej stability rodín a potrieb detí. Dnešný systém nezabezpečuje stabilný pravidelný príjem ženám, ktoré majú na výživné nárok, nehovoriac o smiešnej výške minimálneho výživného: 36,80 eur pre dieťa na mesiac. Kto má deti, vie veľmi dobre, že za túto sumu nedokáže pre dieťa zabezpečiť ani stravu, nieto akékoľvek iné potreby. Stabilný príjem z výživného by pritom bolo možné zabezpečiť vďaka zavedeniu systému, v ktorom by oprávnenému rodičovi platil výživné štát, pričom jemu by sumu výživného bol povinný platiť povinný rodič.
A čo ak povinný rodič nebude platiť? Štát má dosť pák a nástrojov, aby danú sumu od rodiča vymáhal. A dnes sa zatiaľ pri neplatení výživného musia ženy domáhať svojich nárokov na súdoch a prostredníctvom exekúcií. A medzičasom im tie financie chýbajú v rodinnom rozpočte. Chýbajú deťom. Je smutné, že vláda riešiť neplánuje tento problém.
Rodovo podmienené násilie za zavretými dverami vlády
Veríme, že prevencia a boj s rodovo podmieneným (a nielen domácim) násilím je témou, ktorá by mala spájať strany demokratického spektra. Nikto z nás predsa nechce, aby každá tretia žena na Slovensku zažila násilie, aby ročne zomrelo niekoľko žien rukou partnera/manžela, aby iks znásilnených žien tento ohavný skutok nenahlásilo polícii zo strachu, z pocitu bezmocnosti, bezprávia... Alebo aby bolo v poriadku dať žene facku či zbiť ju a ostať vo verejnej funkcii.
Napriek každodenným medializovaným informáciám o násilí na ženách (a množstvu ďalších mimo očí verejnosti) je v PVV o násilí len jediná krátka zmienka, a to v časti Trestná politika: „Vláda bude presadzovať také zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím, efektívnemu stíhaniu a sankcionovaniu páchateľov násilia voči deťom, páchateľov sexuálneho vykorisťovania a obťažovania vrátane postihu skutkov v online priestore.“
Na rozdiel od PVV z roku 2016, v ktorom tretia Ficova vláda hovorila o systémových opatreniach na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na deťoch, ženách, dostupnej právnej ochrane a sociálnych službách pre ženy zažívajúce násilie a obete domáceho násilia, v roku 2023 stačí Ficovi menej. Akoby pandémia neodkryla aj ďalšiu pandémiu – násilia, ktoré sa odohráva nielen za zavretými dvermi, ale aj na uliciach, vo verejnej doprave, v školách.
Akoby sme nevedeli o nedostatočnej odpovedi štátu, ktorý nemá efektívne nástroje na jeho prevenciu a elimináciu ani pomoc a podporu osobám, ktoré násilie zažívajú či zažili. Akoby sme nevedeli, že je už slovenským národným neduhom, že aj túto úlohu štátu supluje tretí sektor. Nepotrebujeme vari ako spoločnosť konečne zakričať hlasné „nie“?
Efektívne opatrenia pritom poznajú ficovci veľmi dobre. Ratifikácia Istanbulského dohovoru, posilnenie trestnoprávnej ochrany pred rodovo podmieneným násilím, tréningy pre všetky profesie prichádzajúce do kontaktu s osobami zažívajúcimi násilie, systematické a dostatočné financovanie bezpečných domovov pre obete/preživšie – to sú len niektoré z opatrení, ktoré sociálnodemokratické strany európskej úrovne podporujú a presadzujú už roky.
Dôležitým bodom v PVV je aj pokrytecké vyjadrenie o vzťahovej a sexuálnej výchove. Vláda „uznáva, že hlavnou autoritou pre hodnotovú výchovu dieťaťa je rodič“, a preto „vytvorí priestor na odbornú a spoločenskú dohodu o obsahu sexuálnej a vzťahovej výchovy vrátane výchovy k rodičovstvu, ako aj tém, ktoré nie sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, ktorá bude rešpektovať hodnotové presvedčenie žiakov a ich rodičov.“
Vzťahová a sexuálna výchova nie je hodnotovou výchovou. Práve naopak, rovnako ako vlastiveda či chémia je odbornou témou, ktorej výučba musí byť založená na moderných vedeckých a odborných poznatkoch.
