Autorka je sociologička
Globálne podmienky pre slobodu a demokraciu majú jednoznačne klesajúci trend.
Do jadra svetových liberálnych demokracií, najmä do Európy a Spojených štátov, sa šíria rastúce známky nepokoja alebo recesie. Vidíme rastúce príznaky neliberalizmu a deinštitucionalizácie, dokonca až dekonsolidácie. Pri relatívne rastúcej moci a projekcii sily Ruska a Číny vidíme tendencie autokratov na celom svete identifikovať sa s týmito mocnými autokraciami a uvádzať ich ako vzory.
Vzniká ideologický protipríbeh, podľa ktorého je demokracia pasé, vedie k chaosu a stagnácii a cestou k pokroku je koncentrovaná moc.
Uprostred týchto trendov čelia liberálne demokracie mnohorakým výzvam v rámci svojich vlastných politických systémov. Kľúčovými z týchto výziev sú vysoká miera nerovnosti a rastúca nespokojnosť s politickými elitami, globalizáciou či s imigráciou.
Stratégie a taktiky, ktoré populistické strany a ich lídri používajú, predstavujú priamu hrozbu pre liberálnu demokraciu, charakterizovanú nielen slobodnými a spravodlivými voľbami, ale aj zodpovednosťou, zastupovaním, účasťou a ochranou právneho štátu, občianskych slobôd a práv jednotlivca.
Populizmus je viacrozmerný, a preto je aj ťažké ho definovať. Niekedy je vnímaný ako základný rozmer demokracie, niekedy ako súbor ideológií (pravicový aj ľavicový populizmus) a niekedy ako určitý arzenál rétoriky a postojov. Ak sú politické strany spojené s flexibilnou ideológiou populizmu v takej či onakej podobe, majú tendenciu delegitimizovať právny štát.
Nárast populizmu v Európe a Spojených štátoch je dobre zdokumentovaný a existuje široký konsenzus o silách, ktoré poháňajú podporu populistických strán, a tiež všeobecná zhoda v tom, ktoré faktory zohrali najdôležitejšiu úlohu pri náraste populizmu.
